Vydarený výlet do Galanty
Hovorí sa, že národ, ktorý sa nepoučí z vlastnej histórie, si nezaslúži budúcnosť. Uvedomila som si to pri náhodnom výlete, ktorý sme s Muchou, Adri a Oluškou absolvovali v nedeľu popoludní. Oluška si vymyslela návštevu neogotického kaštieľa v Galante.
Časť, kde sa nachádza luxusná reštaurácia, je pekne zrekonštruovaná, ďalšiu zrejme opravujú. Ale to, čo nás najviac prekvapilo, boli sprievodné podujatia pri príležitosti výročia bitky pri Veľkých Vozokanoch, keď v boji proti Turkom nastal po prvýkrát zlom.
Rekonštrukcia bitky, ale aj historických tancov, ktoré sme mali možnosť vidieť, bola fantastická. Dobové kostýmy, výprava, sprievodné slová, lukostrelci, janičiari, Esterházyovci, nádherné dámy s autentickými účesmi v šľachtických róbach, ale aj poddaní v jednoduchých súkenných šatách, doboví remeselníci a všetko, čo k takémuto podujatiu patrí. Nemalo to chybu. Tu pri nadšených preslovoch „divadelníkov“ človek cítil v priamom prenose národné povedomie.
Odhliadnuc od neúspešného pokusu dobyť Bratislavu osmanské oddiely prvýkrát napadli Slovensko v roku 1530. Považie vyplienili po Piešťany, Ponitrie po Bojnice a Pohronie po Hronský Beňadik. Odvtedy podnikali časté lúpežné nájazdy.
Na jednu z takýchto lúpežných výprav sa vydal počas zberu úrody kapitán ostrihomskej posádky Kara Mustafa. Dal dohromady štyritisíc mužov. Dostali sa až pod Tribeč, kde vyplienili majetky Forgáčovcov a Oponických. Tu sa rozhodli s veľkým lupom vrátiť. Do cesty sa im postavil kapitán novozámockej posádky, gróf Adam Forgáč. Na hradskej, ktorá spájala Požitavie s Pohroním, pri veľkovozokanskom Starom háji, dal postaviť vozovú hradbu a čakal na nepriateľov s 1300 dobrovoľníkmi. V tejto bitke nešlo o nič iné ako o česť. O vedomie, že nikto nás nemôže svojvoľne obrať o slobodu a majetky.
Bitka pri Veľkých Vozokanoch 26.-27. augusta 1652 sa napokon skončila krvavou porážkou tureckého vojska. Napriek tomu, že Forgáč čelil štvornásobnej presile osmanských oddielov, na rozdiel od nich mal k dispozícii kanóny. V boji padlo 19 významných osmanských veliteľov, na uhorskej strane zahynuli aj štyria príslušníci významného šľachtického rodu Esterházyovcov. Jednému zo štyroch bratov, tomu „Oluškinmu najfešnejšiemu“, Turci odťali hlavu. Zlom nastal, až keď posledný z Esterházyovcov prepadol spolu so sedliakmi janičiarov odzadu, oslobodili asi tristo zajatcov a bitku, náročnú na straty, napokon vyhrali. Bola prvou lastovičkou.
Vybraté z historických zdrojov E. Chmelára.
