Alej legionárov pod Bradlom
Osmičkové, deviatkové a desiatkové roky so sebou v našich končinách prinášajú okrúhle výročia, ktoré dávajú príležitosť organizovať spomienkové akcie, oslavy alebo sú príležitosťou pripomenúť naše dejinné udalosti.
Dňa 28. októbra 2018 sme si pripomenuli sté výročie vzniku Československa, 4. mája 2019 sté výročie tragického úmrtia Milana Rastislava Štefánika a 4. júna 2020 sté výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy. Pred pár dňami, 21. júla, Štefánikovo 140. výročie narodenia. A stále sme neskončili… 24. októbra nás čaká pripomenutie 75. výročia založenia Organizácie spojených národov, pod jej vznik sa významne podpísali aj medzivojnoví a povojnoví slovenskí diplomati. Tí, ktorí prevzali štafetu slovenskej diplomacie po Štefánikovi.
V roku 1920, pred sto rokmi, sa po strastiplnej ceste vrátili domov poslední legionári z Ruska. Dovolím si krátko vrátiť sa cez historické fakty k našim légiám:
Česko-slovenské dobrovoľnícke jednotky sa v Rusku a vo Francúzsku formovali v roku 1914, v roku 1917 v Taliansku. V Rusku vstúpilo do česko-slovenských légií približne 61-tisíc vojakov. Na postupnom presune légií zo Sibíri do Európy sa koncom roku 1918 podieľal osobne Milan Rastislav Štefánik. V januári 1919 sa z pôvodnej brigády vytvorilo česko-slovenské vojsko, ktoré tvorili tri divízie. Tieto jednotky vytvorili tzv. česko-slovenskú armádu. V Rusku padlo 4112 česko-slovenských legionárov.
Vo francúzskej cudzineckej légii vznikla v roku 1914 česko-slovenská rota a v roku 1918 vznikla česko-slovenská brigáda vo Francúzsku. Tá sa na jar 1919 vrátila do Československa. Bolo v nej zhruba 9600 vojakov. Vo Francúzsku zahynulo 650 česko-slovenských legionárov.
V Taliansku sa na jar 1918 vytvorila česko-slovenská divízia a v decembri 1918 vznikol armádny zbor. Do jednotiek bolo zaradených asi 20-tisíc vojakov, po podpísaní prímeria sa zo zajatcov vytvorili ďalšie, tzv. domobranecké prápory v počte asi 60-tisíc vojakov. Česko-slovenské légie bojovali najmä v bitke na Piave, kde práve legionári niekoľkokrát bojovali aj proti slovenským vojakom rakúsko-uhorskej armády. Na talianskom fronte zomrelo 350 česko-slovenských legionárov.
Česko-slovenské légie zohrali významnú úlohu na víťazstve krajín Dohody v prvej svetovej vojne. Z politického hľadiska bol však dôležitejší fakt, že ich existencia podporila českú a slovenskú politickú emigráciu v snahe o vytvorenie samostatného Československa. Aj vďaka légiám bolo po skončení vojny považované za jednu z víťazných krajín.
Myšlienka vysadenia Aleje legionárov spadá do osláv 100. výročia vzniku Československa a je za ňou občianske združenie Osobnosti pod Bradlom, ktorého cieľom je pripomínať súčasnej, ale predovšetkým nastupujúcim generáciám osobnosti z podbradlianskeho regiónu, nakoľko o viacerých z nich sa pred rokom 1989 nesmelo písať, resp. nepísalo sa pravdivo.
Alej, ktorú tvoria takmer tri desiatky sadeníc jedlých gaštanov, sa nachádza pri vstupe do mesta Brezová pod Bradlom zo smeru od Jablonice a Hradišťa pod Vrátnom, pozdĺž chodníka do priemyselného areálu, ktorý je využívaný aj cyklistami.
Úvodné slovo na oficiálnej inaugurácii Aleje legionárov v piatok 31. júla mal miestny historik Jan Tesař. Ten ocenil činnosť občianskeho združenia, ktoré napriek tomu, že „nie je žiadnym úradom, šľachtí národné povedomie“. Pripomenul odvahu našich predkov, ktorí sa pred vyše sto rokmi chopili zbrane za vybojovanie slobody a vlastného štátu. Pripomínanie si odkazu predkov je základom toho, aby sme úspešne obstáli v prirodzenej súťaži.
Ján Repta, podpredseda združenia, z ktorého iniciatívy vznikol projekt aleje a ktorého starý otec bol člen česko-slovenských légií, pripomenul ich význam v kontexte výsledku prvej svetovej vojny a vzniku Československa. Záverečné slovo mal primátor Brezovej pod Bradlom Jaroslav Ciran, ktorý rovnako ocenil aktivity združenia a vyslovil spokojnosť nad tým, že Alej legionárov bude trvale pripomínať posolstvo hrdinov prvej svetovej vojny.
Peter Bzdúch
