Náš operený seriál je opäť neoperený: Vďaka prírode, že dovolila takýto zážitok
Piešťanec Ivan Vančo chodí do prírody v maskáčoch. Pozná tajomstvá splynutia s terénom. Vie sa zamaskovať, poprikrývať celtovinou. Bez pohnutia pozoruje život operencov a fotí ich. Jeho snímky sú úchvatné. Vo svojom portfóliu má tisícky záberov prevažne z vtáčej ríše. V našom seriáli vám postupne predstavíme nielen zástupcov vtáčej ríše, ale aj ostatné živočíchy, ktoré žijú v Piešťanoch a okolí.
Každý človek, ktorý chodí do prírody na turistiku, prechádzku alebo huby, by mal vedieť, ako sa v lese správať. Ak sme v hlbšom lese potichu, môžeme natrafiť na rôzne druhy zvierat. Veľa ľudí mi dá určite za pravdu, že stretnutie so zverou vo voľnej prírode je neopakovateľný zážitok, na ktorý sa nezabúda.
Ja som sa vybral za takýmto zážitkom nad obec Moravany nad Váhom do oblasti Ostrého vrchu. Žije tam väčšia črieda muflóna európskeho (Ovis musimon). Samozrejme, spoločnosť mi robil môj fotoaparát. Nedával som síce tomu veľkú šancu, že urobím nejaké zábery, muflón je totiž veľmi plaché a ostražité zviera. Čriedu zvyčajne vedie dominantná samica, ktorá kontroluje okolie a dáva na čriedu pozor. Staré barany – samce sú prevažne samotári, s inými samcami sa stretávajú v čase párenia v súbojoch o čriedu samíc. Tieto súboje trvajú veľmi dlho a sú vyčerpávajúce. Nárazy ich rohov jeden o druhého počuť aj niekoľko stoviek metrov ďaleko.
Kráčal som pomaly lesom, pripravený spozorovať aj ten najmenší pohyb. Čriedu prezradilo malé muflónča, ktoré békalo, a tým mi pomohlo, ktorým smerom sa vybrať. Viedlo ma k okraju lesa. Približne po sto metroch som videl, ako sa na okraji lesa páslo aj s matkou. Oprel som fotoaparát o strom a urobil zopár záberov. V tej chvíli som iné muflóny nevidel.
Pokúsil som sa k matke s mláďaťom ešte viac priblížiť. Po niekoľkých krokoch som začul hvizdnutie a mláďa s matkou bolo preč. To dominantná samica hvizdla na poplach a ja som už len počul dupot celej čriedy, ako uniká preč. Musela byť veľmi blízko.
Vyšiel som z lesa na okraj čistinky a sadol som si na starý pník. Musel som predýchať, čo sa vlastne stalo. Vedel som, že črieda mohla odbehnúť dosť ďaleko a ísť ju hľadať sa mi už nechcelo. Po chvíli som ale zaregistroval pohyb naľavo odo mňa. Zdvihol som zrak a kúsok odo mňa stál krásny samec. Pozeral smerom, kadiaľ črieda utekala. Urobil som pár krokov späť do lesa, aby ma nezbadal. Ľahol som si na zem a urobil záber. Viac som nestihol. Samec začul cvaknúť fotoaparát a bol preč.
Škoda, pomyslel som si, bol naozaj krásny a mohutný. Vstal som zo zeme a chcel sa vrátiť lesom späť k autu. Ako som sa otočil, uvidel som pred sebou ďalšie dva krásne muflóny. Jeden sa na mňa pozeral z hustého porastu. Bol naozaj mohutný, široké zatočené rohy vzbudzovali rešpekt. Zvlášť, keď bol tak blízko a ja som sa nachádzal medzi čriedou samíc a starým baranom. Za ním, kúsok ďalej, stál ešte jeden. Urobil som pár fotografií a barany odbehli.
Bol som šťastím bez seba. O takýchto záberoch sa mi mohlo len snívať, no stali sa skutočnosťou. Veľká vďaka prírode, ktorá mi dovolila takýto zážitok. Rešpekt pred ňou a jej obyvateľmi.
