Egypťania pestovali ruže už v staroveku
Odborník Jozef Šimko, bývalý pedagóg zo Strednej odbornej školy záhradníckej v Piešťanoch rozpráva o histórii ruží. (1. časť)
V starom zákone sa spomína ruža sárónska, kvitnúca na hornej planine Sárónu v Palestíne. V tamulde sa spomína ružová záhrada pri Jeruzaleme. (Autor: md)
Ruža je oveľa staršia ako človek. Prečo práve jej venoval človek mimoriadnu pozornosť? Ruža bola rastlinou moci, symbolom otázky života a smrti i zdrojom, v ktorom hľadal uzdravenie. Človek ju povýšil na kvetinu bohov, na symbol krásy a jej pominuteľnosti i na symbol krás života.
Historicky sa stretávame s ružou v náleziskách z oblasti Altaja, kde v hroboch indoeurópskeho kmeňa Čudov našli strieborné mince s ornamentom rozkvitnutej ruže. Vek týchto hrobov sa odhaduje na štvrté až šieste tisícročie pred n. l. Pri odhaľovaní dávnych kultúr v Mezopotámii, na tzv. kráľovskom pohrebisku sumerských kráľov pri meste Uru, sa tiež našli mince s ornamentom ruže. Z hlinených tabuliek sa dozvedáme, že záhradníctvo v Mezopotámii sa tešilo osobitnej priazni bohyne Ištar už od dávnych čias Sumerov. Pestovanie okrasných drevín zaznamenalo mimoriadny vzostup po podmanení Sumeru asýrskym kráľom Sargonom I., ktorý z vojnovej výpravy cez Taurus doviezol i veľa ružových kríčkov.
V záhradách Asýrčanov bol bohatý výber okrasných rastlín, medzi nimi aj ruží, ako zisťujeme zo zoznamu, ktorý vyhotovili na príkaz Merodacha-baladana. Výjavy z obrazov a nápisy v chráme Dar-el-Bahari dokazujú, že kráľovná Hatasut z 18. Egyptskej dynastie dala doviezť vzácne kvetiny, medzi nimi aj ruže. Vykopávky v Egypte z Alexandriánskych dôb odhalili v hrobkách uschnuté ruže (Rosa sancta). Takúto ružu našiel Lefebvr v rokoch 1839-1843 v hrobkách v Tegérii. V troskách kedysi slávneho mesta Arsinoe pri Fajumskej oáze našli v hrobkách popri kvetoch lotosu a záružlia aj suché ruže. Egypťania pestovali ruže už v staroveku. Používali ich ako slávnostné kvetiny.
Z 13. storočia pred n. l. pochádzajú nástenné maľby so znakom ruže. Podľa vonkajších znakov ide asi o ružu galsku (Rosa gallica). Vo svätom písme Peržanov v Zendaveste (z obdobia asi 2800 pred n. l.) nájdeme zmienku o ruži ako o kvetine mágov. V mytologicko-teologickom písme starých Parsov a staroindickom epose Mahábhárátá sa spomína ako uctievaná kvetina. O veľkom symbolickom význame ruží hovorí stará indická Véda. Zo sanskrtskej literatúry sa dozvedáme, že bohyňu bohatstva našli v ruži, ktorá mala 108 veľkých a 1008 malých lupienkov. O ruži sa hovorí aj v Koráne, svätej knihe mohamedánov, kde je vznik ruže spomínaný v spojitosti s Mohamedom, z jeho kvapiek potu, keď vystupoval na nebesia, vznikla ruža. Pre mohamedánov je ruža posvätnou kvetinou. V starom zákone sa spomína ruža sárónska, kvitnúca na hornej planine Sárónu v Palestíne. V tamulde sa spomína ružová záhrada pri Jeruzaleme.
