Jediná sprístupnená jaskyňa na západnom Slovensku je jaskyňa Driny
V Piešťanoch a okolí sa nachádza viacero zaujímavých výletných lokalít. Pripomeňte si ich v krátkosti spolu s nami a dozviete sa fakty, o ktorých ste možno ani netušili. Azda vám pomôžu pri rozhodovaní, kam vyraziť s blízkymi počas víkendu. V tomto vydaní vás pozývame na výlet do jaskyne Driny.
Nie je ani najväčšia, ani najdlhšia, je len na západnom Slovensku jediná! Taký prívlastok by sme mohli dať jaskyni Driny, ktorú nájdete trištvrte hodiny cesty autom od Piešťan v katastri obce Smolenice. Asi 35-minútová prechádzka jaskyňou nám dá vydýchnuť od letných páľav, ale má aj blahodarný vplyv na dýchacie cesty.
K jaskyni sa dostanete odbočením z diaľnice D1 smerom na Trnavu. Novým obchvatom Trnavy pokračujte smerom na Smolenice. Smer k jaskyni je dobre vyznačený tesne pred koncom obce. V rekreačnej oblasti Jahodná, odkiaľ sa začína prístupová cesta, nájdete veľké parkovisko. Tu po odstavení vášho dopravného prostriedku môžete začať výlet do jaskyne cestičkou listnatým karpatským lesom. Nenáročnú trasu upraveným chodníkom zvládnete v ľahkej športovej obuvi za niečo menej ako polhodinu.
Jaskyňa Driny je otvorená šesť dní v týždni okrem pondelka. Vstupné je 6 eur, deti do 15 rokov a invalidi 3 eurá, študenti a osoby nad 60 rokov 5 eur. Za používanie fotoaparátu v jaskyni si k vstupnému priplatíte 7 eur.
V jaskyni je zima
Dôležité upozornenie! Nech je vonku akokoľvek horúco, v jaskyni je vždy len osem stupňov nad nulou. Preto si nezabudnite so sebou zobrať niečo teplejšie a obliecť sa pred jaskyňou. V tričku na ramienka, kraťasoch a žabkách na nohách sa prechádzka jaskyňou premení na nekonečnú cestu studeným tunelom.
Napriek tomu, že jaskyňa je malá, kvapľovou výzdobou sa nedá zahanbiť ani pred tými najväčšími. Pýchou a tým, čím sa odlišuje od ostatných jaskýň, je výzdoba, ktorá sa volá slonie uši. Na Slovensku je to unikát. V jaskyni nájdeme vodopády, náteky, pagodovité stalagmity a rôzne formy stalaktitov. Celkový čas v pohodovom tempe od vystúpenia z auta až po návrat na parkovisko je niečo málo nad dve hodiny.
História objavenia
Záhadnú dieru na Drinkovom vrchu miestni občania poznali už v 19. storočí. Do hlbších častí závrtového komína prenikli J. Banič a I. Vajsábel v roku 1929. V roku 1931 J. Prudík s cieľom prieskumu jaskýň založil Komitét pre výskum jaskýň v Smoleniciach. Do samotnej jaskyne sa dostali v roku 1932 v hĺbke 36 metrov od povrchu.
V záujme vytvorenia vhodných podmienok pre jej sprístupnenie v roku 1933 zásluhou J. Beňovského založili Družstvo pre výskum jaskyne Driny a malokarpatského krasu v Smoleniciach. V roku 1933 vyrazili dolný vchod a začali upravovať jej priestory. O rok neskôr J. Prudík, J. Banič a J. Kratochvíl objavili Beňovského chodbu.
V roku 1935 jaskyňu otvorili pre verejnosť v dĺžke 175 metrov s provizórnym elektrickým osvetlením. Riadne elektrické osvetlenie inštalovali v roku 1943. V roku 1950 jaskyniari pod vedením J. Majka, A. Droppu a L. Blahu objavili Sieň slovenskej speleologickej spoločnosti. Túto sieň, ďalej Hlinenú chodbu a Chodbu nádeje sprístupnili v roku 1959. Jaskyňa je momentálne sprístupnená v dĺžke 410 metrov.
