L. Walter: Moja životná púť z Nemecka do Piešťan

Keď som mal deväť rokov, chcel som hrať na klavíri. Moja mama so mnou navštívila učiteľku klavíra, ktorá nám zahrala pieseň Chcel by som zlato a striebro… Moja mama bola nadšená – áno, táto učiteľka sa nám páči, chceme ju! Každý týždeň som absolvoval hodinu klavíra u nej, doma som trénoval na papierovej klávesnici – písal sa rok 1949!

Vďaka darčekom pri oslavách mojej konfirmácie som si mohol kúpiť vlastný klavír, bol už používaný a bolo ťažké ho správne naladiť. Potom som mal možnosť hrať na klavíri a na organe vo vlastnej farnosti.

Počas štúdia na Nezávislej univerzite v západnom Berlíne – predmety biológia, geografia a politológia – som dostal ponuku pracovať ako organista v Kostole Alberta Schweitzera v Berlíne, ktorú som prijal. Tam som tiež pôsobil ako dirigent spevokolu a inštrumentálnej skupiny. Podľa Martina Luthera je cirkevná hudba dôležitá a nezávislá súčasť Služieb Božích, ktorá vyjadruje Chválu Bohu, Oznamuje Božie slovo a umožňuje Rozjímanie. Cirkevná hudba je rovnako ako spoločník vo všetkých životných situáciách.

Keď som nastúpil do svojej prvej práce ako učiteľ štátneho gymnázia, pracovné zaťaženie bolo také vysoké, že som musel opustiť cirkevnú hudbu. O niekoľko rokov neskôr som sa uchádzal o prácu na evanjelickom gymnáziu v Meinerzhagene v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko. Prijali ma ako učiteľa a neskôr som sa stal organistom cirkevného zboru a dirigentom spevokolu v barokovom evanjelickom Margaretinom kostole v Kierspe s krásnym historickým organom zo začiatku 19. storočia.

Keď som sa stal dôchodcom, presťahoval som sa do Hesenska na hranici s Durínskom. Kúpil som tam dom na vidieku s priestrannou a prestavanou stodolou. Vo veľkej obývacej izbe sme ponúkali domáce koncerty a potom aj v rôznych kostoloch na okolí. Tradičná Spevácka asociácia Heldra 1871 mi navrhla, či chcem byť ich dirigent. Ponuku som prijal. Takto som zostal roky, kým som neprišiel na liečenie do Piešťan, kde som zakotvil. Nemecká asociácia spevákov mi na rozlúčku darovala Bronzový odznak cti, keď som opustil Hesensko.

V Piešťanoch som sa oženil so svojom drahou manželkou Beátkou. „A žili šťastne a v radosti…“ kým sa nevrátilo ako zvyčajne: organista cirkevného zboru a dirigent spevokolu v Evanjelickom kostole v Piešťanoch, v kostole augsburského vyznania. To znamená, že liturgia ostala nezmenená stovky rokov. V Nemecku bola niekoľkokrát reformovaná, prispôsobená duchu doby. Stručne povedané, je to jednoducho iné.

Ale teraz som na Slovensku. Som veľmi rád, že môžem túto prácu zdieľať s dobrou kolegyňou Melániou a užívať si luxus voľného času po dvoch týždňoch služby. To mi umožňuje mať čas na trénovanie nových skladieb a mať čas pre trávenie spoločného víkendu s rodinou. To je skutočný pokrok, konečne v osemdesiatke!

Lothar Walter