Aj napriek poslankyni Svrčekovej lávku pre peších mesto opraví
Ak by zasadnutie mestského zastupiteľstva nebol až príliš vážny akt v živote kúpeľného mesta, to štvrtkové by sa dalo v súvislosti s vystupovaním poslankyne Zuzany Svrčekovej označiť aj ako humorné. Pristavíme sa v tomto článku pri bode programu štvrtkového zastupiteľstva, v ktorom sa rokovalo o schvaľovaní zmlúv o finančnom spolupodielnictve na oprave uzatvorenej lávky ponad Váh s majiteľmi inžinierskych sietí, vedúcich v jej telese.
Lávka pre peších, vedúca popri Krajinskom moste, je od jesene minulého roka pre svoj havarijný stav uzavretá a potrebuje kompletnú rekonštrukciu. A ako sa píše v odbornom posudku o jej technickom stave, pretože sa o ňu celé desiatky rokov nik nestaral, je z dôvodu porušenia statiky pohyb po nej nebezpečný.
Mesto Piešťany po oboznámení sa s posudkom statika konalo. Na tento rok vyčlenilo vo svojom rozpočte na opravu 350-tisíc eur a zvyšok ceny rekonštrukcie v hodnote niečo málo nad 600-tisíc vedenie radnice vyrokovalo s majiteľmi inžinierskych sietí, ktoré v jej telese vedú.
Plynári a telekomunikačná firma prispejú po 50-tisíc eur a Trnavská vodárenská spoločnosť 200-tisíc eur. Dokonca, ako na zastupiteľstve informovala mestská a zároveň krajská poslankyňa Iveta Babičová, i trnavský župan Jozef Viskupič prisľúbil, že kraj má záujem sa na rekonštrukcii lávky finančne podieľať.
Úloha mestských poslancov na minulotýždňovom zasadnutí tak bola jediná – schváliť či neschváliť vedením mesta navrhnuté znenie zmlúv s plynármi, telekomunikačným operátorom či vodárenskou spoločnosťou o spolufinancovaní rekonštrukcie lávky.
V prípade, ak by poslanci tieto zmluvy nepodporili, mohli nastať len dve možnosti. Mesto svoju lávku neopraví, lebo vyčlenených 350-tisíc eur je na to málo, alebo po neschválení zmlúv, ak chcú poslanci lávku opraviť, by museli pristúpiť k úprave mestského rozpočtu o sumu, ktorú si vyžaduje jej kompletná rekonštrukcia.
Dve možné cesty riešenia však neplatili pre poslankyňu Zuzanu Svrčekovú. Tá v rámci rokovania „objavila“ tretiu možnosť. Podľa nej nie je vôbec isté, či lávka Piešťanom patrí. Na základe Svrčekovej výkladu tým, že sa voľakedy obec Banka oddelila od Piešťan, nejde o miestnu komunikáciu, ale o komunikáciu regionálneho významu a lávka vraj podľa zákona mestu nepatrí.
Nepomohlo ani vysvetlenie radničného právnika či prednostky mestského úradu, že lávka sa nachádza v katastri mesta, teda je miestna, keďže tabuľa o konci Piešťan je umiestnená až za Krajinským mostom a lávkou, ale ani to, že od začiatku deväťdesiatych rokov, keď sa socialistické spoločné vlastníctvo všetkého menilo na obecné či privátne majetky, je lávka zapísaná v inventarizačnom protokole ako majetok mesta. Svrčeková si stála za svojím a spochybňovala vlastníctvo lávky Mestom Piešťany. Vraj sa to dočítala v zákonoch.
Tento náhľad Svrčekovej na majetok mesta ukončil až poslanec Roman Chudý, vzdelaním a odbornou praxou právnik. Ten poslankyni vysvetlil, že ak existuje nejaký doklad, ktorý mesto aj tak nemá, že lávka patrí niekomu inému, tak pri sledovaní tejto diskusie určite už štartuje skartovačku, aby takýto písomný doklad, ktorý je v podstate dokladom o nutnej investícii za viac ako 600-tisíc eur, fyzicky zlikvidoval.
Ešte štipľavejšia na adresu Svrčekovej bola Iveta Babičová. Tá jej „plamenný“ zhruba polhodinový prejav s účelom spochybňovať vlastnícke vzťahy mesta k lávke označila za mlátenie prázdnej slamy s úmyslom len sa predvádzať.
Nakoniec však došlo k hlasovaniu a zastupiteľský zbor kúpeľného mesta návrhy zmlúv pre plynárov, vodárov či telekomunikačnú firmu o finančnej spoluúčasti pri oprave lávky bez námietok či spochybňujúcich uznesení schválil.
Na doplnenie už len informácia – verejné obstarávanie na opravu lávky vyhrala žilinská spoločnosť
LUMIZA, s. r. o., ktorá ponúkla cenu za jej opravu 608-tisíc eur a rekonštrukcia má trvať šesť mesiacov.
