Rozkrádajú piešťanskí športovci peniaze mesta?

Mútenie čistej vody či závažné pochybenia pri spolufinancovaní prevádzky piešťanského mestského športoviska? I tak by sa dalo označiť prerokovanie správy hlavného kontrolóra Martina Svorada na minulotýždňovom zasadnutí zastupiteľstva v súvislosti s jeho kontrolou spolufinancovania zimného štadióna mestom.

Piešťanský zimný štadión pre jeho kvality využívajú aj hokejové reprezentácie všetkých kategórií. (Autor: pror)

A to, čo niektorí „facebookoví“ horlivci na základe správy hlavného kontrolóra prezentovali ako neoprávnené poberanie mestských peňazí, nakoniec rokovanie poslancov objasnilo. V skutočnosti ide len o pojmovú nejasnosť nájomnej zmluvy.

Údajne nad rámec platnej zmluvy vyplatené desiatky tisíc eur od roku 2016. O tom by vraj mala hovoriť správa hlavného kontrolóra o financovaní zimného štadióna. Aspoň tak to prezentoval jeden „nedocenený“ regionálny politik na svojom účte na sociálnej sieti. Meno úmyselne neuvádzame, nakoľko prezentovanie nezmyslov, čo vo svojom statuse uvádza, si to ani nezaslúži. Pravda je však niekde úplne inde, ako tento neúspešný kandidát na čokoľvek na sociálnej sieti píše.

Má mesto platiť energie s DPH či bez?

Začneme však od konca diskusie k tomuto bodu rokovania minulotýždňového zastupiteľstva. Posledným príspevkom bolo vystúpenie vzdelaním aj praxou právnika a mestského poslanca Romana Chudého.

„Problematika spočíva len v nesprávne naformulovanej zmluve z roku 2006, kde v jednom riadku sa hovorí o uhrádzaní nákladov za energie, čo je v zmysle výnosu ministerstva financií – náklady rozumej suma bez DPH, a v ďalšom riadku zmluvy sa píše, že mesto musí uhradiť faktúry za energie tak, ako sú mu predložené. A v tom tkvie celý problém, či s DPH, alebo bez, nakoľko mesto nemôže zo zákona platiť energie bez DPH. Riešením je administratívne otvorenie nájomnej zmluvy a tieto ustanovenia dať do súladu,“ vysvetlil svojim poslaneckým kolegom Chudý a týmito slovami celá debata okolo údajného neoprávneného poberania financií na zastupiteľstve aj utíchla.

Na „zimák“ mesto peniaze neposiela

Vysvetlime si však širšie, o čo v zmluvnom vzťahu medzi Mestom Piešťany a nájomcom štadióna, zastúpeným Jaroslavom Lušňákom, od roku 2006 ide.

Na základe nájomnej zmluvy Lušňákova spoločnosť, ktorá najprv začínala ako občianske združenie a neskôr sa preformovala na obchodnú spoločnosť, prevádzkuje zimný štadión. Jeho prevádzka s ohľadom na klimatické podmienky a v prípade, že si nevyžaduje žiadne investície, stojí ročne 400 až 500-tisíc eur.

Mesto sa pri uzatváraní zmluvy zaviazalo, že na prevádzku štadióna bude prispievať ročne sumou maximálne 150-tisíc eur. A aby neboli žiadne pochybnosti o spôsobe použitia týchto peňazí, zmluvné strany sa dohodli, že mesto nebude na účet prenajímateľa posielať peniaze za energie, ale prenajímateľ doručí na radnicu faktúry a mesto ich uhradí dodávateľovi energií, avšak maximálne do výšky dohodnutej sumy.

Nakoľko sa ročná úhrada za energie na štadióne často vyšplhala aj na 200-tisíc, tak ak zastupiteľstvo nerozhodlo inak, mesto v danom kalendárnom roku prestalo faktúry uhrádzať vo chvíli, keď suma dosiahla 150-tisíc eur. A to sa niekedy stalo už v septembri. Zvyšné mesiace si prenajímateľ hradil zo svojich peňazí a za tieto platby na radnicu faktúry ani nedoručil.

Na prevádzku bazéna v ADELI Medical Center pre piešťanských športových plavcov mesto ročne prispieva sumou 50-tisíc eur.

O výške platieb rozhodovali poslanci

Schválne píšeme, ak poslanci nerozhodli inak. Lebo v kontrolovanom období od roku 2016, v časoch, keď bol primátor Miloš Tamajka, jeho zástupca aj Tomáš Hudcovič a zastupiteľstvo svojou väčšinou ovládali poslanci z regionálneho politického zoskupenia Spoločne pre Piešťany, poslanci často rozhodli aj inak.

Konkrétne v prípade, keď došlo k poruchám chladiaceho zariadenia ľadovej plochy, odsúhlasili podstatne výraznejšiu sumu „za energie“, o akej hovorila zmluva. S odôvodnením, ktoré aj na zastupiteľstve verejne odznelo, že štadión je majetkom mesta a to má k technickému stavu prenajímaného majetku spoluzodpovednosť, a preto poslanci prispeli formou navýšených úhrad za energie na opravy.

Hlavný kontrolór tak odhalil jediné, že táto viackrát navýšená dotácia mesta schválená zastupiteľstvom nebola technicky v súlade so zmluvou. A vytkol i nezrovnalosti zmluvy, ktoré nejasne hovoria o tom, či má mesto platiť alebo nemá platiť DPH. A to aj napriek tomu, že v zmysle zákona mesto nemôže platiť za tovary či služby bez DPH. Kontrolór ale nijako nespochybnil kompetencie poslancov prispieť na prevádzku mestského zimného štadióna vyššou sumou.

Ide o hlúpe šírenie nezmyslov

V čom je teda problém? Odpoveď je v tejto otázke podstatne jednoduchšia ako prezentovaný ‚vraj problém‘ v preplácaní energií. Takto nešťastne sformulované ustanovenia nájomnej zmluvy totiž vytvárajú priestor rôznym hobby ekonómom a voľnočasovým právnikom aj z radov „nedocenených“ regionálnych politikov na šírenie ich bludov na sociálnych sieťach.

Nalejme si čistého vína a vysvetlime si, o čom všetci minulí aj súčasní poslanci a vedenie mesta veľmi dobre vedeli a vedia.

Problematika niekedy nešťastne sformulovaných zmlúv s privátnymi prevádzkovateľmi mestských športovísk má príčinu v katastrofálnom financovaní športu od štátu za posledných 30 rokov. Samosprávy aj preto hľadajú rôzne spôsoby, ako zachovať či rozvíjať športoviská, za ktoré zodpovedajú. Niekedy sa to darí menej úspešne, ako je v súčasnosti rukolapný dôkaz v Prešove, kde je zimný štadión vo vlastníctve mesta bez strechy, a aj taká silná samospráva stotisícového mesta nenachádza dostatočné financie, ako svoj vlastný štadión opraviť.

Niekedy je príbeh športovísk úspešný, ako je to i v Piešťanoch, a štadión je nielen v dobrej kondícii, ale jeho nájomca ho dokonca zvláda aj rozvíjať a pribúdajú nové šatne, ubytovanie pre športové výpravy priamo na štadióne či nové technológie pri osvetlení ľadovej plochy a podobne.

Zmarený milión zo štátneho rozpočtu

Ale mohlo byť aj lepšie, nebyť babrákov a doslova kazisvetov v regionálnej politike v predchádzajúcom volebnom období. Tí i na základe svojich osobných záujmov či neschopnosti spravovať veci verejné spochybnili financovanie a rozvoj zimného štadióna z prostriedkov mimo mestského rozpočtu.

Napríklad mesto muselo vrátiť milión eur, ktoré malo na svojom účte zo štátneho rozpočtu. Určené boli na výstavbu tréningovej haly a kompletnú obnovu chladenia, ktoré by slúžilo pre dve ľadové plochy. Svojím diletantstvom však prispeli k tomu, že z Piešťan odišiel i extraligový hokej.

A o čo v skutočnosti ide pri uzatváraní zmlúv s privátnymi spoločnosťami či občianskymi združeniami spravujúcimi mestské športoviská? V zásade nejde o nič iné, len ako im legislatívne čo najčistejšie poskytnúť pomoc, aby sa mal o športoviská kto starať spôsobom, ktorý má čo najmenší dopad na mestské financie.

Mestským športoviskom je i tenisová hala, nájomné zmluvy medzi tenistami a
mestom sú predmetom sporov v zastupiteľstve.

Financie dostávajú aj ďalšie športy

Tak je napríklad skrytá i dotácia mesta na športové plávanie v sume 50-tisíc eur ročne ako členský príspevok do občianskeho združenia plavcov a mesta. Podobným spôsobom je skrytá podpora basketbalu uhrádzaním energií v mestskej športovej hale alebo prednedávnom oprava strechy tenisovej haly v sume 70-tisíc eur. Rovnako tak podpore prevádzky mestského športoviska slúži i zmluvné uhrádzanie energií zimného štadióna.

Tento spôsob financovania športu v meste určite nie je ideálny. V slovenských podmienkach je to však jedna z mála možností, ako môžu samosprávy klubom vo svojej pôsobnosti aspoň čiastočne pomáhať. Ťažko však v tomto spôsobe vytvárať symetrickosť. Kluby prevádzkujúce mestské športoviská tak často majú pocit krivdy a snažia sa svojím lobingom aj smerom k poslancom mestskú kasu viac otvoriť vo svoj prospech.

I na poslednom mestskom zastupiteľstve došlo k nátlaku a citovému vydieraniu od športového klubu. S transparentmi a mladou športovkyňou za rečníckym pultom sa prišli domáhať mestských peňazí športoví plavci.

Na zastupiteľstve v máji si zasa svoje záujmy boli obhajovať nájomcovia mestského tenisového areálu. A ich „boj“ o verejné peniaze je v podstate legitímny. Ak chcú športové kluby zachovať predmet svojej podstaty existencie, to je šport, peniaze naň musia naháňať aj prostredníctvom podnikateľských činností, realizovaných na mestskom majetku či priamym výberom rôznych členských príspevkov, napríklad od rodičov športujúcej mládeže.

A vyberať na šport od rodičov v dnešnej dobe, keď tendencia aktívne športovať je u mládeže stále klesajúca, nie je ani trochu jednoduché.

V Prešove udržateľný model prevádzky zimného štadióna nenašli, a tak mu v súčasnosti chýba strecha.

„Kazisveti“ šíria iba zlobu

Najhoršia pre financovanie mestských športovísk je však situácia, ak sa témy chytia chytráci bez chrbtovej kosti a vytĺkajú z nej svoje neukojené ambície.

Ako však tomu zabrániť? Jedným z riešení je stopnutie pomoci od mesta pri prevádzke športovísk ich nájomcom. To sa môže stať, nakoľko pre koronakrízu peňazí v obecných pokladniach výrazne ubudlo. A v kombinácii s „kazisvetmi“ regionálnej politiky strácajú na tento nie úplne kóšer spôsob financovania športu odvahu aj mestskí poslanci.

Druhým možným riešením je prevzatie plnej zodpovednosti finančnej, ale i riadiacej, za všetky mestské športoviská samotnou samosprávou. Ale potom to napríklad bude namiesto 150-tisíc ročne z verejných peňazí na prevádzku zimného štadióna suma 500-tisíc eur. A podobne by oproti súčasnosti boli navýšené sumy za prevádzku basketbalovej haly, ale i tenisových kurtov.

Vytvorenie vlastného priestoru na športové plávanie pre piešťanských plavcov je však už suma rádovo v miliónoch, lebo samospráva zatiaľ svoju vlastnú plaváreň nepostavila.

Riešenie len na celoštátnej úrovni

Športoviská nie sú len energie. Napríklad postavením mestskej plavárne v odhadovanej hodnote päť miliónov eur sa investícia z verejných peňazí nekončí. Podľa Pavla Škodného, predsedu plaveckého občianskeho združenia, na činnosť ktorého mesto prispievalo 50-tisíc eur ročne, prevádzka plavárne by stála z mestského rozpočtu každý rok 200-tisíc.

V prípade, ak by mesto plavcom mestskú halu prenajalo, tí by si podľa Škodného svojou komerčnou činnosťou na mestskom majetku na prevádzku plavárne vedeli zarobiť z tejto sumy polovicu. Ale to sme v podstate presne tam, kde dnes pri zimnom štadióne.

Piešťanských poslancov a vedenie radnice pre klesajúce príjmy z podielových daní aj v súvislosti s mestskými športoviskami čakajú neľahké rozhodnutia pri hľadaní riešení, ako ich činnosť zabezpečiť. Kúpeľné mesto a jeho zastupiteľský zbor si však bude musieť dať jasnú odpoveď ako ďalej. Kým však celoslovenské športové zväzy nenájdu model financovania mládežníckeho športu a ich športovísk mimo vreciek samospráv a rodičov, ak chcú samosprávy športu pomáhať, neostáva im nič iné, len nachádzať finančné modely, ktoré dokážu neprajníci zavádzaním verejnosti spochybniť.

67 Shares

Najnovšie správy

Dnes je streda 8. júla. Tento deň je Svetovým dňom alergií a Dňom videohier. Meniny má Ivan.
  • 08.07.2020, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
streda, 8. júla 2020
Meniny má Oliver, zajtra Ivan