Viac ako o vlastné zdravie sa mladí ľudia boja ekonomických následkov koronakrízy

  • Mladí dnes / Spravodajstvo / Región
  • 22. mája 2020, 08:00

Viac ako o vlastné zdravie sa mladí ľudia obávajú ekonomických následkov. Vyplýva to z prieskumu Mladí v časoch korony Rady mládeže Slovenska (RmS) a Nadácie otvorenej spoločnosti Bratislava (NOS-OSF). Prieskum sa uskutočnil na prelome apríla a mája na vzorke tisíc respondentov vo veku 15 až 29 rokov.


ilustr. foto (Autor: vd)


Podľa Alexandry Virostkovej z RmS, napriek mimoriadnej situácii prevláda u mladých vysoká spokojnosť so životom, a to najviac u tínedžerov a členov mládežníckych organizácií. Dodala, že menej pozitívni sú mladí z malých miest a ľudia vo veku 20 až 24 rokov. Počas koronakrízy sa zmenili aj návyky v rámci pomoci druhým. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím začali mladí pomáhať viac tiež cudzím a neznámym ľuďom.

Viac ako dve tretiny mladých považujú ekonomické dosahy koronakrízy za veľké alebo veľmi veľké. Pesimistickejší sú najmä mladí v menších mestách, výraznejšie ide o ženy. „Rozdiel v postojoch voči nariadeniam vlády medzi pohlaviami nie je, preto si myslíme, že súvisí skôr s preberaním zodpovednosti mladých žien, ktoré nastáva skôr ako u mužov,“ vysvetlila sociologička Veronika Fishbone Vlčková z RmS. Mladé ženy sú v dodržiavaní nariadení, napríklad nosení rúšok či spoločenského dištancu, disciplinovanejšie, najmä tie od 20 rokov a vyššie.

Ženy sú na jednej strane šťastnejšie, ale zároveň nervóznejšie a podráždenejšie ako muži. U mladých však počas obmedzení prevažujú podľa prieskumu pozitívne emócie. Z negatívnych pocitov prevláda najmä nervozita a podráždenie. Tretina opýtaných ich prežíva neustále alebo často. Vlčková priblížila, že pocit spokojnosti úzko súvisí so zdravím, s emočným prežívaním, existenciou podpornej siete a mierou ohrozenia v súvislosti s pandémiou koronavírusu. „Tí, ktorí sú menej spokojní, aj pociťujú väčšiu mieru ohrozenia. Preto hlavne pri nastavovaní politík netreba zabúdať na vybrané skupiny mladých, ktorí sú zdravotne či sociálne znevýhodnení alebo majú malú či žiadnu podporu okolia a záchytnú sieť,“ vysvetlila.

V porovnaní s výsledkami prieskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý v marci vznikol v spolupráci agentúry Mnforce, Sociologickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV), Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV a agentúrou Seesame vyplýva, že podobne ako zvyšok populácie, aj mladí ľudia sú ochotní akceptovať dlhodobé karanténne opatrenia. Taktiež do istej miery súhlasia s právom vlády obmedziť slobodu pohybu s cieľom zastaviť šírenie koronavírusu. Virsotková však poznamenáva, že postoje mladých sa výrazne líšia, a to najmä pokiaľ ide o stretávanie sa s rovesníkmi. Hoci viac ako tri štvrtiny z mladých dodržiava nariadenia týkajúce sa nosenia rúšok, rovnaký počet je ochotný riskovať stretnutia s ľuďmi mimo svojej domácnosti. Spoločenské kontakty počas pandémie úplne obmedzila štvrtina mladých. U dospelých to bola takmer polovica. Mladým taktiež najviac chýba cestovanie (81 percent) a posedenia v reštauračných zariadeniach (71 percent).

„Pozitívnou správou oproti obdobiu pred pandémiou je, že výrazne vzrástol význam voľného času ako priestoru na ďalšie vzdelávanie. Vôľa pomáhať svojmu okoliu má rastúci trend už niekoľko rokov, no zdá sa, že koronou bola posilnená,“ uviedla Vlčková. Okrem sledovania televízie, prechádzok a záľub si 12 percent mladých ľudí denne rozširuje svoje vzdelanie jazykovými či inými kurzmi zameranými na rozvoj zručností. Väčšina mladých má počas korony viac voľného času ako predtým, približne rovnako sa však venujú školským povinnostiam, menej už práci.

Takmer tretina mladých sa počas pandémie zapojila do nejakej formy dobrovoľníckych aktivít na pomoc druhým. Tretina mladých sa venuje nejakej dobrovoľnej činnosti v oblasti športu, ochrany životného prostredia, dobročinnosti a darcovstva. Ako priblížila Vlčková, do formalizovaných aktivít sa počas korony zapojili celkovo viac muži ako ženy a členovia mládežníckych organizácií. „Dá sa povedať, že mládežnícke organizácie združujú a dávajú priestor na to, aby sa mladí zapojili. Zároveň sa ich členovia zapájajú do väčšieho množstva rôznych oblastí dobrovoľníctva,“ ozrejmila. Počas obdobia koronakrízy mladí ľudia výrazne zintenzívnili pomoc cudzím a neznámym ľuďom. V porovnaní s obdobím pred koronavírusom o 50 percent mladých viac deklaruje, že počas koronakrízy pomohli cudzím a neznámym ľuďom.

RmS je nezisková organizácia združujúca 27 mládežníckych organizácií s približne 65-tisíc členmi po celom Slovensku, ktoré pravidelne alebo nepravidelne pracujú s približne 300-tisíc mladými ľuďmi.

sita

0 Shares

Najnovšie správy

Jedni zbierajú druhý robia neporiadok. Ako je možné, že niekto si niečo na Lido donesie, obsah konzervy, fľaše či igelitového…
  • 26.05.2020, 00:01
  • Príroda / Piešťany / Spravodajstvo
Kým bežní smrteľníci mali už minulý piatok večer vyložené nohy pri televízii a chystali si pivo k večerným správam, dobrovoľní…
  • 26.05.2020, 00:02
  • Spravodajstvo / Región
utorok, 26. mája 2020
Meniny má Dušan, zajtra Iveta