Ľudia, neblbnite, veď tú ďatelinu celkom zničíte

Ide o krajinomaľbu na prelome okresov Trenčín a Myjava, kde sa poľnohospodár rozhodol namiesto dobre dotovanej, ale pre životné prostredie zákernej plodiny repky olejnej obsiať ďatelinou, ktorej kvety kvitnú purpurovo. Len čo sa krajina vyfarbila, zastavujú sa tu stovky motoristov, fotia si nádhernú scenériu. Fotky vešajú na sociálne siete. No sú i takí, čo sa chcú zakomponovať do fotky priamo v rozkvitnutej ďateline. Ostáva po nich spúšť. Udupané „lehná“.

Nedbajú na žiadne dobré zvyky našich predkov, ktorí nedovolili nikomu vstúpiť na pole, aby im nepošliapali obilie, ďatelinu, hrach či iné plodiny. Po lovcoch atraktívnach snímok ostáva na poli doslova spúšť. Hraboše sú myši, čo ničia úrodu, len aby si nabrúsili zuby. My, ľudia 5G doby ju ničíme pre prchavý snímok, čo nám facebooku zaroluje behom týždňa a o rok, ak bude dostatočne olaikovaný, pripomenie znova.

Predstavte si, že si doma posadíte do záhonu kvietky. Tie sú také krásne, až zlákajú okoloidúcich, aby sa pri nich odfotili. A ešte si aj zopár odrthli, veď čo, jeden, dva nebudú chýbať.

Môj otec i starý otec milovali dobré hroznové víno. Vedeli, že ak chcú urobiť kvalitný mok, musia dať do demižóna bobuľky prvotriedne, sladučké, dozreté, nie hnilé a potiahnuté plesňou. Ak chceli, aby aj v chladných jesenných dňoch víno zrelo, obalili demižón do teplých prešivákov či deky, aby bublalo – čo bol znak kvasenia. Vedeli, že víno sa má stáčať v určitom okamihu do dobre vyumývaných fliaš, ktoré sa museli natesno uzavrieť. Bol okolo toho celý proces s množstvom detailov. Ak by čokoľvek zanedbali, výsledok ich celoročného snaženia by bol iba kyslým nepodarkom, ktorý vypijete – a vypľujete!

Vy svojím fotením tomu hospodárovi ani nedovolíte, aby sa tešil z „bobúľ“. Nieto z nich ešte vyrobil víno.

Vaše neuvážené správanie spôsobí, že nabudúce sa môže na všetko vykašľať, zasadí si tam olejku a má „vystaráno“.