Aj vy často toho veľa narozprávate a nasľubujete?
Nik z nás nie je dokonalý. A stáva sa to každému. Niečo sľúbi a potom to nesplní. Dobré je tie „resty“ aspoň v dohľadnom čase, najneskôr však do konca roka zrealizovať. Alebo do konca života? No..radšej skôr ako neskôr.
Často sa mi stáva, že na akciách, ktoré fotím ako novinárka sľúbim ľuďom, že im pošlem fotky. Zo začiatku sa mi to aj darilo. Aj keď nie okamžite, po istom čase som im fotky – aj tie na fotopapieri, či len tak vytlačené na kancelárskom papieri odovzdala. Neskôr, keď už pribudlo emailovanie a massangrovanie som ich poslala v elektronickej podobe. Ale žiaľ, moje sľuby sa často stali len mlátením prázdnej slamy. A tak teraz, keď fotím a ľudia sa ma spýtajú, kde si môžu fotky nájsť, pravdivo poviem, v mojom alebo v redakčnoma archíve. S fotkami je toľko roboty a tak veľa stráveného času pri ich výbere do novín, že koľkokrát by som za ten čas radšej zryľovala hriadku, možno aj dve pod rajčiny či papriku.
Preto keď som dnes zbadala citát od mojej obľúbenej Žiky: „človek by mal držať buď slovo, alebo hubu,“ uvdedomila som si, koľkokrát som sa touto jednoduchou múdrosťou neriadila. Tliachala som jedna radosť a nasľubovala fotografické hory-doly.
A hoci v posledných rokoch som už vo vyjadreniach obozretnejšia a veľa toho nesľubujem, radšej bez prázdnych rečí konám, možno aj vám, milí čitatelia tento citát dnes príde vhod. Alebo – ak ste už dnes čosi sľúbili, pokúste sa to spolniť.
