Karol Ambra: Dôležité je pútavo sprístupniť dejiny

  • Kultúra a spoločnosť / História
  • 3. mája 2020, 00:02

Jednou z najmagickejších stránok Piešťan je množstvo ich málo známych miest. Nenápadné dvory, pozemky, domy alebo verejné priestory sú živými archívmi nášho mesta. O jednom z týchto miest, starom židovskom cintoríne na Jánošíkovej ulici, nám viac povedal Karol Ambra.

Na starom židovskom cintoríne na Jánošíkovej ulici sa nachádza viacero pomníkov z 19. storočia. (Autor: autor/archív Karola Ambru)

História židovskej obce v Piešťanoch siaha do 18. storočia, odvtedy sa postupne rozrastala. Kedy sa datuje vznik starého cintorína, aké staré sú jeho najstaršie hroby?

Po preštudovaní súpisu hrobov na cintoríne pochádza prvý hrob z roku 1805 a je v ňom pochovaný Saul Brejndl, ktorý sa narodil vo Vrbovom a zomrel v Piešťanoch. Potom je prestávka a cintorín sa začal plniť po roku 1830. Na cintoríne sa pochovávalo do roku 1948, jeden z posledných pochovaných je Alexander Urban, vložený do rodinnej už existujúcej hrobky v roku 1984.

Karol Ambra

Vedeli by ste spomenúť kľúčové body histórie cintorína?

Históriu píšu hroby samotné a texty na ich náhrobných kameňoch. Faktom však je, že cintorín bol založený začiatkom 19. storočia, keď piešťanská židovská obec vznikla odčlenením sa od vtedy veľkej židovskej obce, ktorá sídlila vo Vrbovom, a ktorej synagóga stojí dodnes. Z letopočtov je zjavné, že rozvoj kúpeľov a vznik židovskej obce majú súvislosť. Po skončení druhej svetovej vojny sa židovská obec takmer rozpadla, lebo počet jej členov, ktorí sa vrátili po holokauste do Piešťan, bol mizivý, a k tomu politické zmeny v roku 1948 viedli takmer k jej úplnému rozkladu.

Hneď pri vstupe na cintorín zaujme starý pohrebný voz. Vedeli by ste povedať, aké sú ďalšie miesta, pri ktorých sa oplatí pozastaviť, zbystriť pozornosť? Najstaršie hroby, významné osobnosti, ako napríklad rabín Weber alebo rabín Ungar…

Rabín Ungar je v židovských kruhoch považovaný za veľmi významného učenca, prevádzkovateľa rabínskej školy – „ješivy“. Nedávno bol jeho hrob zrekonštruovaný a okolo zriadený tzv. „ohel“. Jeho financovanie viedol jeho pravnuk žijúci v Jeruzaleme.

Aká je v súčasnosti návštevnosť starého cintorína? Ide iba o ľudí, ktorí tu majú potomkov, alebo sa tu zastavia aj zvedavci a okoloidúci?

Návštevnosť cintorína je pomerne malá. Jednak z času na čas pricestujú potomkovia pochovaných a občas sem zablúdi nejaký zvedavec, osoba zaujímajúca sa o históriu či židovstvo.

Ako alebo v akom rozsahu prebieha údržba cintorína?

Spočíva v kosení a vyvážaní trávy a v prípadnom orezaní drevín. Na väčšie práce niet finančných prostriedkov. Mesto Piešťany nám vychádza v ústrety v tom, že vyváža bioodpad, teda pokosenú trávu z cintorína do zberného dvora. Problém začína byť s niektorými pieskovcovými náhrobnými kameňmi, ktoré sa doslova rozpadajú. Potom prichádza dilema, či peniaze, ktoré Ústredný zväz židovských obcí má k dispozícii, venovať živým – teda veľmi starým súvercom, ktorých dôchodky sú zväčša veľmi nízke, alebo ich venovať pamiatke po mŕtvych. Výsledok je jasný – živí musia vyhrať.

K cintorínu pôvodne patril aj dom smútku, ktorý v súčasnosti patrí plynárňam. Kedy bol postavený a aká bola pôvodná rozloha cintorína?

Dom smútku, Cadik Hadin, ako ho židia nazývajú, stratil svoj význam v momente, keď sa prestalo na cintoríne pochovávať. Pôvodná veľkosť cintorína bola dvojnásobná, len pri dramatickom poklese počtu židov v Piešťanoch sa po vojne uzavrel. Kedy a v ktorom roku sa to udialo, mi nie je známe. Po vojne vznikol na Bratislavskej ceste nový židovský cintorín, hneď vedľa katolíckeho cintorína, a tu sa pochovávalo od konca 50. rokov. Aj tu sa postavil Cadik Hadin, kde je dnes umiestnený Pamätník holokaustu obetí mesta Piešťany.

Na starom cintoríne sú okrem starých hrobov aj hroby z nedávnej doby, pribudla navyše kovová konštrukcia s úplne novými pomníkmi. Tie však patria ešte rabínovi Ungarovi a jeho rodine, ktorí sa stali obeťami holokaustu. Využíva sa cintorín ešte aktívne alebo pri výnimočných príležitostiach?

Kovová konštrukcia nad hrobom rabína Ungara sa nazýva ohel, je to objekt oddeľujúci významné pamätné miesta, kde sú pochovaní významní členovia židovskej obce. Jeden z prvých ohelov je hrobka prorokov v Hebrone v Izraeli, kde sú pochovaní podľa histórie Adam a Eva, Abrahám a Sára, Izák a Rebeka a Jákob a Lea.

Aké je postavenie cintorína z pamiatkarského hľadiska? Je nejako chránený alebo zapísaný v zozname pamiatok?

Cintorín nie je registrovaný ako kultúrna pamiatka. Môj súkromný názor je, že zapísanie do zoznamu pamiatok len komplikuje prípadné kroky k oprave a údržbe. Ak sa chce človek o niečo starať, robí to s najlepším možným vedomím a svedomím, a hlavne z prizmy funkčnosti a finančných možností. Kultúrne pamiatky ako hotely Grand Royal a Lipa v Piešťanoch sú toho živými svedkami.

Je podľa vás možné chápať starý židovský cintorín ako istú historickú kroniku piešťanskej židovskej obce, z ktorej je možné získavať informácie a vytvárať sieť vtedajšej komunity? Sú tu zachované artefakty, mená…

Táto možnosť tu je určite, len ten, kto to chce robiť, musí dokázať čítať nápisy na náhrobných kameňoch, a tých je už na Slovensku málo. Za zdokumentovanie a súpis hrobov vďačíme Ľudmile Partošovej z Bratislavy, ktorá cintorín fotograficky a vecne zdokumentovala. Materiál k štúdiu je k dispozícii v Balneologickom múzeu Imricha Wintera v Piešťanoch, prácu financoval Ústredný zväz židovských obci na Slovensku. Práce prebehali v rokoch 2017-2019.

Spomenuli sme už, že židovská obec má v Piešťanoch tradíciu približne od 18. storočia. Aké sú okrem starého cintorína pamiatky, ktoré tu ostali a sú spojené so židovskou obcou?

Nuž, nie je toho veľa. Okrem spomenutého nového cintorína na Bratislavskej ceste, kde je umiestnený pamätník holokaustu, je tu len plotový murovaný stĺpik na Poštovej ulici, kde kedysi stála neologická synagóga zbúraná v 70. rokoch minulého storočia. V parčíku za športovou halou gymnázia je pamätná tabuľa (umiestnená pred tromi rokmi) venovaná rabínovi Teichtalovi, jednému z posledných rabínov piešťanskej židovskej komunity v priebehu holokaustu. Skončil v Osvienčime ako veľa ďalších… Túto tabuľu priniesli jeho potomkovia, momentálne žijúci v Berlíne, tiež rabíni, a jej umiestnenie sa uskutočnilo na základe rozhodnutia vedenia mesta pod vtedajším primátorom Milošom Tamajkom. Vedľa zbúranej ortodoxnej synagógy na dnešnej Winterovej ulici, kde je Legovňa, bol objekt mikve – objekt pre vykonávanie rituálne očistného kúpeľa. Ten bol zlikvidovaný spolu so synagógou.

Staré židovské cintoríny, a pamiatky vo všeobecnosti, bývajú terčmi vandalizmu, s čím máme skúsenosť aj v Piešťanoch. Prebieha alebo prebiehala v minulosti nejaká prevencia voči potenciálnym vandalom?

Prevencia voči vandalom podľa mňa neexistuje. Keď sa niekto rozhodne niečo zničiť, spraví to. Proti vandalom možno bojovať len výchovou, kultúrne vplývať na mládež, sprístupňovať im pútavou formou dejiny, význam kultúrnych pamiatok a ich odkaz pre dnešnú dobu.

Popri vandalizme však vzrastá aj seriózny záujem o históriu židovskej komunity a jej pamiatok, pozostalostí. Ukážkou môžu byť sociálne siete. Napríklad instagramový profil abandoned_jewish_memories, fungujúci ako fotoarchív rôznych cintorínov a synagóg naprieč Slovenskom, s 13-tisíc sledovateľmi. Aký je váš názor?

Priznám sa, že ten portál nepoznám. Nie som aktívny na sociálnych sieťach, uprednostňujem osobný kontakt s ľuďmi i s kultúrnymi pamiatkami. Virtuálne pamiatky nemajú atmosféru, teda vnem je len čiastočný…

Michael Papcun

126 Shares

Najnovšie správy

Kým bežní smrteľníci mali už minulý piatok večer vyložené nohy pri televízii a chystali si pivo k večerným správam, dobrovoľní…
  • 26.05.2020, 00:02
  • Spravodajstvo / Región
Jedni zbierajú druhý robia neporiadok. Ako je možné, že niekto si niečo na Lido donesie, obsah konzervy, fľaše či igelitového…
  • 26.05.2020, 00:01
  • Príroda / Piešťany / Spravodajstvo
utorok, 26. mája 2020
Meniny má Urban, zajtra Dušan