Zopár úsmevných z Kanadského Slováka
Tento týždeň mi poslal dve aprílové vydania už 78. ročného periodika – Kanadský Slovák jeho šéfredaktor Julo Behúl. Dovolila som si z nich vytiahnuť zopár vtipov, aby som vás troška rozveselila. Prajem vám, aj našim rodákom do Kanady, tej za morom, aj piešťanskej a nielen im pekný deň!
Muž telefonuje s kamarátom:
Takže si predstav, kvôli zavretých krčmám trávim už týždeň, každý večer doma s manželkou. Celkom fajn baba to je, so zaujímavými názormi.
Príde chlapček do baru a čašník sa ho pýta: „Čo si dáš?“
„Dve deci bieleho vína.“
„A čo takto džús, ten by ti nestačil?“
„Stačil, ale na džús mi chýba tridsať centov!“
Muž si pri čítaní novín povzdychne: „Prečo tí najväčší blbci majú za ženy tie najkrajšie baby?“
Jeho žena sa z kuchyne ozve: „Ale, ty lichotník jeden!“
Chlap celý spotený nadávajúc tlačí auto. Z okienka zrazu vykukne jeho žena, ktorá sedí za volantom, a pýta sa:
„Zlatko, už môžem povoliť ručnú brzdu?“
Hosť sa snaží konverzovať s domácou paňou:
„A čo je v tejto peknej dóze?“
„Popol môjho manžela.“
„Preboha, ospravedlňujem sa, prepáčte, mrzí ma to, nevedel som…“ jachce nešťastný hosť.
„Ale to nemusíte. On je len príliš pohodlný, aby sa natiahol po popolník, keď v televízii beží futbal.“
Doktor sa pýta pacienta:
„Dedo, už máte skoro sto rokov. Počujete ešte dobre?“
„Pravdaže, pán doktor, však mám nové okuliare.“
Blondína hovorí manželovi:
„Prosím ťa, skoč do lekárne a kúp tam niečo proti blchám. Ale nehovor im, načo to potrebujeme.“
„Pán doktor, keď ráno vstávam, strašne ma bolí chrbtica.“
„Tak vstávajte poobede.“
