Ovocinári kúrili v sadoch, zmrzli marhule, broskyne, čerešne aj slivky

V Plantexe nasadili aj kvapôčkovú protimrazovú ochranu a stacionárne protimrazové vrtule, ktoré „kúria“ a nedovolia prízemným mrazom, aby ublížili budúcej úrode.

„Riadime sa podľa predpovedí hydrometeorológov. V našich sadoch máme až osemdesiat monitorovacích miest. A tak vieme kedy na akú odrodu použiť protimrazovú ochranu, pretože každá z odôd má inú toleranciu mrazu,“ uviedol konateľ spoločnosti Plantex, Marián Varga.

Novinkou je, že im pribudla ďalšie stacionárna vrtuľa. Spolu tak majú tri takéto zariadenia. Na jarné mrazy nemuseli zatiaľ použiť vrtuľník. Boli však celé noci v plnom nasadení a v pohotovosti. Tento rok jedna mrazivá jarná noc striedala druhú.

Príroda robí všetko preto, aby si zachovala svoje potomstvo

„Najrizikovejšie sú kôstkoviny – teda marhule a broskyne. Po mrazoch, ktoré boli nielen minulý týždeň, ale aj od začiatku tohto týždňa, pričom najkritickejšia noc bola z pondelka na utorok, došlo k významným škodám nielen na marhuliach a broskynach, ale aj na slivkách. Odrazí sa to najmä na kvalite. Ovocie už nebude také pekné. U sliviek mi hlásili z Myjavy a Nových Zámkov až päťdesiatpercentné poškodenie. Jadroviny – teda jabĺčka, ktoré tu pestujeme vo veľkom objeme sú zatiaľ mimo ohrozenia. Viem i to, že záhradách v našom regióne sú poškodené mrazmi čerešne. Zmrzli v púčikoch. Čo sa týka jahôd, aj v jahodoviskách sme „kúrili“, no mráz jahody nepoškodil, kým sú v liste. Celé jahodovisko prikrývame protimrazovou fóliou, čím zabezpečíme ochranu budúcich kvetov,“ dodal M. Varga.

Ako M. Varga ďalej uviedol, aj napriek mrazom, príroda vždy robí všetko preto, aby si zachovala svoje potomstvo. Ako príklad uviedol stromy starých sliviek. Kvety, ktoré nevykvitli z takzvaných sekundárnych, spiacich púčikov aj desať rokov, sa môžu po mrazoch prebudiť z niekoľkoročného spánku a púčiky a vyrašia zo starého dreva. Nebude ich už až tak vidno, ale slivka si ich v rámci svojho prežitia a zachovania potomstva sama „prebudí“.

Ako fungujú jednotlivé protimrazové prvky?

„Vrtuľník stláča teplejší vzduch dolu, čím sa otepľuje mrazivý prízemný vzduch. Parafínové kahance, parafínové sviece, peletové krabice – to je ďalší spôsob ochrany. Sú zdrojom tepla v sade. Ale najúčinnejšia je protimrazová závlaha a účinný je i vyvíjač hmly či rôzne rosiče. Málokoho by napadlo, že aj najjednoduchšie vykosenie trávnika má svoj význam proti mrazu,“ zdôraznil M. Varga.

A ako funguje zavlažovanie zvrchu proti mrazu? „Dokedy kvapká voda, odovzdáva svoju teplotu do okolia. Voda má okolo desať stupňov. A keď príde mráz, niekedy sa stane, že kvet ostane úplne v ľade. Zmrzol by. Môže byť mínus desať, ale dokedy dodávate vodu, je tam nula. Keď prestanete dodávať, je zle. Závlaha sa môže zastaviť nadránom, keď vychádza slnko, stúpa teplota a okolitý vzduch je v kladnej hodnote.“

Náklady na protimrazovú ochranu sú obrovské, ale stoja zato. A tiež práca, ktorú tu musia v tejto súvislosti vykonať. V sadoch Plantexu ochraňujô každý rok úrodu jabloní, broskýň, sliviek, celý sad. Aktuálne sa zameriavajú na stromy, ktoré sú viac rozkvitnuté. Tam zapaľujú kahance skôr.

Viera Dusíková, ilustr. foto autor