Prírodné kino v parku je vraj už zasa „tesne“ pred dokončením

„Bombastická“ informácia o tom, že prírodné kino vraj bude premietať už toto leto, je ale na míle vzdialená realite. O skorom sprevádzkovaní kina počúvame už od roku 2015, keď sa do jeho obnovy pustil vtedy mestský poslanec za Spoločne pre Piešťany (SpP), dnes nezávislý Michal Fiala.

Pripomeňme si teda, ako prírodné kino už čoskoro spúšťajú do prevádzky takmer päť rokov.

Fiala v roku 2015 pobláznil ľudí a spolu dobrovoľníkmi mal ambíciu obnoviť ho takmer zadarmo. Neskôr, keď mu došlo, že verejná stavba nie je ako dočasné „kino“ v skautskom stanovom tábore, vzniesol požiadavku na mestský rozpočet.

Za predchádzajúceho primátora Miloša Tamajku spočiatku na prírodné kino liezli peniaze z rozpočtu len veľmi ťažko. Napomohlo tomu, až keď sa predák SpP Tomáš Hudcovič stal viceprimátorom a s Tamajkom sa politicky „spaktoval“. Až následne primátor prenechal iniciatívu pri tvorbe rozpočtu Hudcovičovi. Podarilo sa im vtedy aj vyčleniť prostriedky na kino.

Od roku 2015 sa v prírodnom kine preinvestovalo 111-tisíc eur, ďalších takmer 30-tisíc si vyžadujú v tomto roku dokončovacie práce. Až potom príde na rad kolaudácia, pri ktorej musia prebehnúť aj všetky revízie, či už elektrické, alebo aj kontroly nosnosti lavičiek, keďže tie boli zrealizované svojpomocne bez akejkoľvek technickej dokumentácie. A dokonca je ich osadených iba polovica.

Keď sa podarí kino skolaudovať, musí ešte o ňom rokovať mestského zastupiteľstvo, nakoľko je v súčasnosti majetkom mesta a len poslanci môžu svojím uznesením rozhodnúť o prevode majetku príspevkovej organizácii mesta, teda mestskému kultúrnemu stredisku (MsKS), ktoré by ho logicky malo prevádzkovať.

Následne nového riaditeľa MsKS Petra Sedláčika, ktorý do funkcie nastupuje až od 1. apríla, čaká v takmer polmiliónovom rozpočte organizácie hľadanie finančných prostriedkov na zabezpečenie prevádzky prírodného kina (mzda pre personál kina a náklady na bežnú údržbu). Alebo sa postaví pred zastupiteľstvo a požiada o peniaze na prevádzku prírodného kina, keďže tohtoročný rozpočet MsKS s takouto položkou nerátal. To však zrejme bude musieť poslancom predstaviť aj programovú štruktúru využitia kina, aby vedeli, na čo spoločné peniaze vlastne z rozpočtu vyčleňujú.

Zaplatia aj tí, ktorí filmy neuvidia

A ten, kto by azda uvažoval o ekonomickej samostatnosti prírodného kina, by si mal prečítať nasledujúce riadky. Nakoľko za predstavenia budú prostredníctvom svojich daní platiť aj tí Piešťanci, ktorí si v ňom nikdy film nepozrú.

Prírodné kino oproti pôvodnému profesionálmi navrhnutému projektu, ktorý počítal s hľadiskom pre 960 osôb, má súčasnú kapacitu sotva polovičnú. A ešte chýba polovica lavičiek.

Počítajme však s tým, že jestvujú. Ak bude hľadisko na každé predstavenie do posledného miesta zaplnené a vstupné, aby bolo schopné konkurovať klimatizovanej sále murovaného kina Fontána, bude stanovené napríklad maximálne na tri eurá, na jednom premietaní pri plnej kapacite letné kino zarobí 1440 eur.

Ak nebude nič stáť zapožičanie premietaného filmu, personál kina bude robiť zadarmo, energie kinu elektrárne tiež dodajú bezplatne a po dokončení stavebných prác už nikdy nebude potrebovať údržbu, pri absolútne plnom hľadisku je návratnosť projektu za 118 predstavení pri teoretickej návštevnosti 57-tisíc divákov (takmer všetci Piešťanci dvakrát v kine).

Na porovnanie, v lete klimatizované, v zime vykurované, s pohodlnými kreslami vybavené kino Fontána malo v roku 2018 návštevnosť 25 884 divákov pri počte 531 filmových predstavení. Priemerná tržba na jedno predstavenie bez odrátania nákladov bola 233 eur. A toto číslo sa podľa našich archívnych článkov za posledných desať rokov nijako podstatne nezmenilo.

Ak by sme ekonomiku kina Fontána aplikovali na letné kino, bolo by potrebných až 732 premietaní na splatenie ceny jeho rekonštrukcie prostredníctvom vstupného. Ak bude počas troch letných mesiacov každá noc bez dažďa, pri počte asi 90 premietacích dní a do posledného miesta naplnenej kapacite sa cena investície do letného kina vráti za niečo viac ako osem rokov. Avšak za predpokladu nulových nákladov pri jeho prevádzkovaní. Pravdepodobnejšie je však to, že jeho prevádzka bude výrazným objemom financií dotovaná z mestského rozpočtu, čiže z daní aj tých, ktorí do kina ani nepôjdu.

Drobné na šport, milión do kultúry

Takže ak bude niekto zasa uvažovať a „mračiť“ sa na radnicu, prečo napríklad nejde v Piešťanoch viac na šport pre deti (pre tento rok „rekordných“ 100-tisíc eur) a prečo sa napríklad darí v Senici prevádzkovať aj mestskú plaváreň, odpoveď je v rozpočtových prioritách oboch miest.

Kým v Senici ide ročne na kultúru ani nie pol milióna eur, dve piešťanské mestské kultúrne ustanovizne – mestské kultúrne stredisko a mestská knižnica – spotrebujú z rozpočtu takmer milión eur každý rok. A to máme v Piešťanoch aj štátny kultúrny stánok Dom umenia, ktorý, našťastie, do rozpočtu nijako nezasahuje, ale naopak kultúru v kúpeľnom meste vo viacerých oblastiach dupľuje.

Vidina otvorenia prírodného kina tak dozaista nadchýna vyznávačov kultúry v prírodnom prostredí bez ohľadu na to, nech to stojí, čo to stojí. No triezvych ekonómov ďalšia „kultúrna“ ťarcha na krku mestského rozpočtu určite nepoteší.

Prípadne je tu aj možnosť, že poslanec Michal Fiala sa k verejným prostriedkom konečne postaví zodpovedne a svoj nápad dotiahne a zoberie si prírodné kino do ekonomického prenájmu aj spolu s tvorcom článkov, ktorý už tri roky vypisuje o tom, že je tesne pred dokončením. Spoločne tak určite potešia priaznivcov kultúry na čerstvom vzduchu bez zaťažovania i tak napätého mestského rozpočtu.

Platením nájmu za prírodné kino by napríklad mohli prispievať na rozvoj mládežníckeho športu v Piešťanoch či na opravu lávky pre peších popri Krajinskom moste, na ktorú mesto nemá peniaze.