Emil, aj keď si zomrel, zostaneš v našich srdciach!

Pohrebné obrady vykonal farár Peter Rúčka, ktorý bol správcom farnosti v uplynulých rokoch. Smrť Emila Hanšuta určite hlboko ranila jeho najbližšiu rodinu, ale s bolesťou v srdci prijali správu o jeho úmrtí aj ostatní ľudia, ktorí ho poznali. Jeho život nebol jednoduchý, ale dokázal sa s ťažkosťami popasovať.

Po ukončení strojníckej priemyslovky v Bratislave pracoval v ČSAD, vyskúšal si aj prácu šoféra MHD. Diaľkovo vyštudoval vysokú školu, stal sa strojným inžinierom. Po jej skončení pôsobil na SPŠ strojníckej v Novom Meste nad Váhom. Najskôr ako učiteľ, neskôr robil zástupcu riaditeľa školy. Usídlil sa v Moravanoch nad Váhom, kde si postavil rodinný dom. So svojou manželkou vychoval dve deti, syna a dcéru. Bol starostlivý a obetavý otec pre svoje deti a neskôr aj milujúci dedko dvoch vnučiek. Vedel sa tešiť zo svojej rodiny aj napriek tomu, že jeho syn po operácii chrbtice v mladom veku zostal odkázaný na invalidný vozík.

Emil Hanšut bol technicky zdatný a všestranný, preto po maturite syna zanechal učiteľskú prácu a rozhodol sa pomáhať synovi v podnikaní. Neoddeliteľnou súčasťou jeho života bola láska k hudbe a spevu, preto neodmietol ponuku stať sa umeleckým vedúcim súboru Marwan, ktorý vznikol pred Vianocami v roku 1993. Pod jeho vedením sa súbor stal súčasťou kultúrneho a spoločenského života obce. Motto súboru robiť spevom radosť sebe aj iným sa podarilo naplniť vďaka vedúcemu súboru. Mal veľkú dávku trpezlivosti a vytrvalosti na skúškach, aby mali nacvičené piesne slušnú umeleckú úroveň. Spev súboru za hudobného sprievodu E. Hanšuta zaznieval na Deň matiek, v deň Pamiatky zosnulých, v kostole počas veľkonočných a vianočných sviatkov, na hody, na svadbách, ale aj na Kostolci v obci Ducové a nakoniec na pohreboch v Moravanoch i okolitých obciach. Iniciátorom spevu na pohreboch bol vedúci súboru.

Trikrát – v Cíferi, Smoleniciach a v Trnave – sa súbor Marwan zúčastnil prehliadky speváckych súborov, ktoré organizovala Jednota dôchodcov Slovenska. Súbor prezentoval kultúrne a spoločenské dianie v Moravanoch pred komisiami, ktoré hodnotili obec v rokoch 2003 a 2007, keď bola prihlásená do súťaže Dedina roka.

Emil Hanšut vykonával hudobný sprievod aj pri úradných sobášoch. Hrou na harmonike a svojím spevom vedel vytvoriť výbornú náladu pri posedeniach s dôchodcami, športovcami, hosťami obce, ako aj pri rodinných oslavách. Angažoval sa v obci ako poslanec, ochotne na požiadanie robil Mikuláša a rozdával deťom radosť vo forme darčekov. Aktívne sa zúčastňoval pochovávania basy. Svoje technické schopnosti uplatnil aj pri budovaní jazykového laboratória v Základnej škole v Moravanoch nad Váhom v roku 2006.

Súbor Marwan účinkoval pod vedením E. Hanšuta takmer dvadsať rokov. Za toto obdobie absolvovali jeho členovia s rodinnými príslušníkmi či priateľmi niekoľko dvojdňových poznávacích zájazdov po Slovensku. Tí, ktorí sa ich zúčastnili, iste potvrdia, že na zážitky z týchto výletov sa nezabúda. Spev, hlas harmoniky a dobrá nálada tvorili balzam pre dušu. Aj v ďalších rokoch sa venoval svojej záľube – hre na harmoniku, keď ako harmonikár pôsobil šesť rokov vo folklórnej speváckej skupine Povoja v Piešťanoch.

Nie je jednoduché vymenovať všetko, čo zosnulý počas svojho života vykonal pre rodinu či ostatných ľudí. Vieme však, že sa rozdával rodine, ktorú miloval nadovšetko, ale našiel si čas aj pre tých, ktorí mali radi jeho spoločnosť s harmonikou. Určite bude chýbať najviac jeho manželke,  deťom, zaťovi i vnučkám. Ale bude chýbať aj nám ostatným, ktorí sme ho poznali a prežili s ním nezabudnuteľné chvíle.