Olympijská návšteva na piešťanskom Gymnáziu Pierra de Coubertina

Na základe výberu Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) škola aj reprezentovala Slovensko v azerbajdžanskom Baku, kde sa počas júlového letného Európskeho olympijského festivalu mládeže (EYOF) pod vedením pedagogičky Evy Corticelli zúčastnila na kultúrno-vzdelávacom programe s tamojšou družobnou školou. I v predošlých rokoch boli piešťanskí gymnazisti výrazne „viditeľní“ na rôznych olympijských fórach nielen doma, ale aj v zahraničí.

Škola pokračuje v nastúpenom trende aj po vlaňajšom úmrtí svojho dlhoročného riaditeľa a veľkého nadšenca športu i olympizmu Ivana Luknára. Stanislava Šimová, ktorá je do konca roka poverená riadením gymnázia, na pôde školy 9. decembra privítala početnú olympijskú návštevu. Na besedu v starej telocvični prišli štyria olympionici a viacerí zástupcovia SOŠV, aj čestný predseda Olympijského klubu Trnava Ján Godál, ktorý upozornil, že od 22. augusta už aj v Piešťanoch pôsobí olympijský klub. Počúvala ich približne stovka študentov a pedagógov školy, na kratší čas prišiel aj primátor mesta Piešťany Peter Jančovič.

Z radov stále aktívnych športovcov do Gymnázia Pierra de Coubertin zavítali športová gymnastka Barbora Mokošová (účastníčka OH 2016 v Riu de Janeiro si už vybojovala postup na OH 2020 v Tokiu) a lukostrelkyňa Alexandra Longová (tiež súťažila na OH 2016). Z radov tých bývalých zase dvaja miestni – absolventka tejto školy, rýchlostná kanoistka Marcela Erbanová (účastníčka OH 2000 v Sydney a OH 2004 v Aténach) a atlét Jozef Repčík (účastník OH 2008 v Pekingu a OH 2016), ktorý v Piešťanoch žije posledné štyri roky. Okrem nich študentom približovali predovšetkým to, ako vyzerá na olympijských hrách, čestný člen a poradca prezidenta SOŠV Vladimir Miller (viedol slovenské výpravy  na OH 2004 v Aténach a na OH 2008 v Pekingu) a mediálny riaditeľ SOŠV Ľubomír Souček (v minulosti na OH či ZOH pôsobil ako novinár a v posledných rokoch ako tlačový atašé našich výprav). Samozrejme, najväčší záujem študentov bol o olympionikov. Hovorili o tom, ako sa dostali k športu, čo ich fascinuje na olympijských hrách, čo pre svoj olympijský sen museli obetovať a odriecť si, ktoré obdobie v ich pretekárskej kariére bolo najťažšie, aj čo vďaka športu získali do života.

Marcela Erbanová: „Ja som tiež zo športovej rodiny. Spočiatku ma lákali na atletiku, venovala som sa aj plávaniu a volejbalu, ale napokon ma starší brat dotiahol ku kanoistike. Začala som sa jej venovať poriadne a potom ma chytila prirodzená súťaživosť. Počas kariéry som prežila veľa problémov, mala som viacero zranení a aj obdobie, keď som bola bez trénera, ale všetka dlhoročná drina sa zúročila na OH 2004 v Aténach, kde som bola piata v K1 na 500 m. Je to historicky najlepší výsledok slovenskej ženskej rýchlostnej kanoistiky na olympijských hrách… Olympijské hry sú neuveriteľný zážitok. Sú len raz za štyri roky, stretnete na nich slávnych športovcov, ktorých poznáte len z televízie. Keď som bola na prvej olympiáde v Sydney, chodila som tam s otvorenými ústami… Čo je na športovej príprave najťažšie? Pre mňa boli veľmi ťažké sústredenia, na ktorých sme naberali veľké tréningové objemy. Najhoršie bolo ráno sa prinútiť vstať z postele s vedomím, že ma čaká ďalší veľmi bolestivý tréning. Držala ma však vidina, že popoludní si trochu pospím. Ide o to, ako si všetko nastavíte v hlave. Ja síce skôr ,fičím´ na pochvalách, ale občas som potrebovala dostať kopanec. Najviac som sa naučila od Rusov, keď som s nimi trénovala. Keď som im povedala, že to, čo odo mňa v príprave chcú, sa nedá, vyhodili ma z tréningu. A potom som zistila, že sa dá zvládnuť aj to, čo som predtým považovala za nemožné. Horšie než drinu som však znášala choroby.“

Ako súčasť medzinárodnej siete škôl v 32 krajinách, ktoré nesú meno zakladateľa moderného olympijského hnutia Pierra de Coubertin, gymnázium každé dva roky vysiela svojich reprezentantov na medzinárodné Coubertinovo fórum. V Piešťanoch sa takéto fórum uskutočnilo v roku 2015. V tomto roku študenti školy úspešne reprezentovali na už dvanástom fóre vo francúzskom Macone. V boji o tzv. Coubertin Award (súťaž zahŕňa športové disciplíny, vedomostný test, diskusie, prezentáciu krajiny, i účasť na umeleckých aj dobrovoľníckych aktivitách) obstáli so cťou. V niektorých súťažiach sa najlepší z piešťanskej sedmičky prebojovali aj na medailový stupienok. Účastníci súťažiaceho družstva spoločne s niektorými ďalšími študentmi na záver príjemného stretnutia s olympijskými hosťami zaspievali pieseň „Song bratstva“, s ktorou sa predstavili aj v Macone.

Zdroj: olympic.sk