Vianociam predchádzali stridžie dni (1.)

  • História
  • 22. decembra 2019, 08:00
  • Autor:Jarmila Hluchová, Balneologické múzeum Piešťany, Reprofoto: Andrej Bolerázsky

PIEŠŤANY – O príťažlivosti vianočných sviatkov pochybuje len málokto. Zvláštne čaro, jedinečné chvíle, pokoj, pohoda a štedrosť. Mladšej a strednej generácii sa v súvislosti s vianočnými sviatkami vynorí Štedrý deň s jeho neopakovateľnou atmosférou, vianočným stromčekom, množstvom darčekov, stolom plným rozmanitých dobrôt a nasledujúcimi dvoma dňami voľna.


Betlehemci vo Veľkých Kostoľanoch, koniec 19., začiatok 20. storočia. (Autor: archív Balneologického múzea)

Staršej generácii sa vynára aj prvý sviatok vianočný, keď sa pri slávnostnom vianočnom obede poschádzali rodičia s rodinami svojich detí a druhý sviatok vianočný, ktorý bol určený návštevám. Kde sa však začína pravá podstata Vianoc? Ide skutočne len o tri dni?

Ženy boli strigy, muži prinášali prosperitu

V minulosti sa všetci kresťania na vianočné sviatky pripravovali už dlhší čas pred Štedrým dňom. V štvrtom storočí stanovila kresťanská cirkev slávenie narodenia Krista na deň zimného slnovratu, čím vytvorila protiváhu dovtedajším pohanským oslavám slnka. Aj u Slovanov sa postupne pohanské tradície pretransformovali na kresťanský sviatok. V predvianočnom čase sa kresťania každoročne po celé stáročia pripravovali na príchod Ježiša Krista – Spasiteľa, ktorý v podobe malého nevinného dieťatka príde zachrániť svet.

Nebolo to inak ani na Slovensku. Odpradávna bol koniec jesene a začiatok zimy považovaný za čas, v ktorom nadobúda prevahu zlo nad dobrom, škodliví démoni nad životodarným slnkom. Predstavy o narastajúcej aktivite nepriaznivých síl, ktorú podporovala temnota, vyvolávali v ľuďoch pocity úzkosti a strachu a následne potom úsilie čeliť domnelému nebezpečenstvu. Zvyky a špecificky limitované normy správania zimnej etapy výročného cyklu sa začínali na Katarínu (25. novembra), ďalej nasledovali Ondrej (30. november), Barbora (4. december), Mikuláš (6. december), Lucia (13. december) a Tomáš (21. december). V týchto dňoch sa predpokladala zvýšená aktivita nepriaznivých síl, no časom sa táto predstava zredukovala na povery o škodlivej činnosti stríg, preto sa spomenuté dni označovali ako stridžie.

Prvým zo série dní, kedy sa robili rôzne čary a zaklínania, či už so zámerom škodlivým alebo pozitívnym, bol deň svätej Kataríny. V tento deň vraj začali strigy vystrkovať rožky, skrátka, tisli sa, kde len mohli. Ľudia jedli cesnak a robili ním kríže na dverách domov a maštalí, aby obyvatelia domu i dobytok boli chránení pred strigami. Strigám sa totiž pripisovali všetky neduhy, ktorými trpel dobytok – i nedostatok mlieka bola ich vina. V tento deň ľudia videli strigu v každej podozrivo vyzerajúcej žene, i v tej, ktorá prišla na návštevu. Veď keby nebola strigou, načo by sa pchala do cudzieho domu?

Iba čo sa potom hrnce a hlinené nádoby po celý rok rozbíjali. Preto mali ženy zákaz chodiť po návštevách. Zato muži a mládenci mohli prísť, kam len chceli, dokonca ich vďačne privítali, pretože ich príchod veštil prosperitu domácnosti a gazdovstva v nasledujúcom roku. Pre ženy platilo viacero zákazov: nesmeli priasť, tkať, šiť ani vyšívať, lebo by sa im „zberali“ – plietli prsty. Matky nepúšťali dcéry na žiadnu návštevu, lebo by im doma prestali sliepky vajcia znášať. Dievčatá zato mohli púšťať dole vodou vetvičky – kde sa zastavili, tým smerom sa vraj mali vydať. Zvykom bolo aj rezanie čerešňových halúzok – ak vetvička do Vianoc vykvitla, dievča verilo, že sa do roka vydá. A tento deň sa spája aj s veľmi obľúbenými katarínskymi zábavami, ktoré boli poslednou príležitosťou na zábavu, pretože štyri týždne pred Vianocami sa začína advent, počas ktorého boli prísne zakázané akékoľvek zábavy, s čím súvisí aj porekadlo, že Katrena hudcom husle berie.

Olovo prezradilo, za koho sa dievča vydá

Listujúc kalendárom, dostali sme sa ku dňu sv. Ondreja. Najviac bol tento deň očakávaný slobodnými dievkami. Vopred sa tešili, čo všetko budú robiť, len aby sa dozvedeli to, čo ich srdiečka dlho kvárilo – túžba spoznať meno a povolanie svojho nastávajúceho ženícha. Vydaj bol v tej dobe pre dievku i jej rodinu veľmi dôležitý. Veď vraj stará dievka ako krosná – v dome zavadzia. Preto sa rôznymi spôsobmi snažili zaistiť si dobrý vydaj. Známymi sú predovšetkým trasenie plotov, varenie halušiek či liatie olova alebo vosku. Večer dievka odbehla k domu, kde býval dáky Ondrej, a triasla plotom tak, aby ju nikto nevidel a pritom odriekala – Plote, plote, trasiem ťa, svätý Ondrej, prosím ťa, dajže mi ty znati, kedy ja budem pri oltári státi, čakajúc, z ktorej strany a koľkokrát pes zašteká. Tie skromnejšie sa uspokojili aj so zachrochtaním prasiatka. Veď aj
osudu treba niekedy pomôcť. To však nebolo všetko.

Slobodné dievky predsa nečakali celé mesiace iba na to, aby stáli pri kývajúcich sa plotoch! Veľmi dôležité bolo liatie olova či horúceho vosku cez ucho kľúča. Podľa tvaru masy, ale aj tieňa, ktorý odrážala na stenu, veštili, aké povolanie či spoločenské postavenie bude mať muž, za ktorého sa vydá. A pri veštení pomáhal aj kolektív viacerých dievok – ak si niektoré dievča chcelo vyveštiť budúcnosť, muselo opustiť miestnosť. Ostatné dievky potom položili tri taniere hore dnom. Pod jeden položili prsteň, pod druhý čepiec, tretí nechali prázdny. Privolané dievča potom jeden z tanierov zodvihlo – ak našlo prsteň, do roka sa malo zasnúbiť, ak čepiec, mala byť aj svadba, ak nenašla nič, nemohla v dohľadnom čase so ženíchom počítať.

A do úvahy prichádzali aj modlitby. Nejedna dievka pred spánkom odriekala modlitbu – Ondrejko, mejko, tejko, svätý Ondrejko! Predstav mi pred oči, ktorý bude môj milý, ktorého sa mám pridŕžati v živote i v smrti, a jaké bude mať šaty. Ak to však niektoré dievča so zariekaním preháňalo, často sa nevyhla posmeškom a parodovaniu – Proroku, proroku, príď mi toho roku, čo o jednej gati, čo o jednom oku. Vo všeobecnosti platilo, že čím bolo veštenie komplikovanejšie, tým bude jeho výsledok zaručenejší. Ak to dievka podporila prípadnou celodennou hladovkou, nič nestálo v ceste, aby sa budúci rok vydala. A aj pre tento deň platili rôzne zákazy – ženy mali zakázané ručné práce, lebo by ovce dostali motolicu, a muži nemali rezať sečku, lebo by sa im prihodilo niečo zlé.

V deň svätej Barbory platilo rovnako ako v predošlých dňoch viacero zákazov. Ženám sa zakazovalo priasť, šiť, vyšívať, párať perie, lebo by sa im dobytok klal, pichal i páral, preto všetky roboty, ktoré by mohli v prenesenom zmysle slova poškodiť najmä ich kravkám, radšej odložili. Ak do domu nevošiel prvý muž, návšteva ženy, predovšetkým starej, nebola vôbec vítaná. Po dedinách Považia chodili po dedinách z domu do domu Barborky s varechami a v ktorom dome nebodaj našli ženy a dievky priasť a pri nich sedieť mládencov, tak im poriadne vyprášili nohavice. Do domácnosti sa nosili čerešňové halúzky. Ak do Vianoc rozkvitli, očakávali na budúci rok bohatú úrodu a zdravie. Keď išli ženy po halúzky do záhrady v snehu, tak mal byť sneh až do Vianoc, pretože Aké je počasie na Barboru, také býva až do Vianoc. Platilo však aj Po svätej Baruši, daj pozor na uši či Svätá Barbora vyháňa drevo zo dvora. Nuž, ak bola zima, sneh a mráz, nedalo sa nič robiť, len v peci viac prikúriť, lebo zakúrená pec, to je milá vec.
(Pokračovanie nabudúce)

Jarmila Hlúchová, etnografička Balneologického múzea I. Wintera v Piešťanoch

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je piatok 28. marca. Tento deň je Dňom učiteľov. Meniny má Soňa.
  • 29.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je streda 27. marca. Tento deň je Svetovým dňom divadla. Meniny má Alena.
  • 27.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
piatok, 29. marca 2024
Meniny má Miroslav, zajtra Vieroslava