Lesk a bieda letného kina či amfiteátra a populisti

Za posledné roky sa piešťanské letné kino či amfiteáter v mestskom parku často stával prostriedkom populizmu v politike. Téma sa zneužívala v komunálnych voľbách v roku 2014, ale i v roku 2015 vo voľbách do národnej rady. V komunálnych voľbách oživenie letného kina sľubovali populisti zo zoskupenia Spoločne pre Piešťany a amfiteáter chcel o rok neskôr vo voľbách do národnej rady opravovať kandidát na poslanca z Bratislavy.


Letné kino súčasný stav, keď je preinvestovaných už 133 747 eur a stále je to málo. (Autor: pror)

Politici v Piešťanoch vedia, že domáci často s nostalgiou spomínajú na časy, keď sme pred tridsiatimi rokmi žili všetci zamrežovaní železnou oponou a dovolenkári si museli, či chceli, alebo nechceli, vystačiť len s domácimi destináciami. Prúdy dovolenkárov nemierili napríklad po diaľnici k Jadranu, ale ak chceli k dovolenke vodu, po kľukatých cestičkách mierili v desaťtisícoch aj do jednej, vtedy veľmi populárnej destinácie – Piešťany.

Piešťanskú nostalgiu na tú dobu radi pri snahe o zvolenie zneužívajú a „nakopávajú“ turizmus či „vracajú“ život tomu, čo pred tridsiatimi rokmi fungovalo, keď v lete Piešťany zdvojnásobovali počet obyvateľov. Medzi takéto infraštruktúry danej doby patrí i amfiteáter či letné kino.

Kým v nedávnej dobe nadšenie nad opravou amfiteátra panovalo len počas krátkej doby predvolebnej kampane do národnej rady, pred piatimi rokmi populizmus v kombinácii s fušerinou vydržal v prípade letného kina doteraz.

V roku 2015 začali s obnovou dobrovoľníci, ktorí pracovali zadarmo.

V roku 2015, prvý rok po ovládnutí mestského zastupiteľstva, bolo zoskupenie Spoločne pre Piešťany (SpP) voči vtedajšiemu primátorovi Milošovi Tamajkovi v tvrdej opozícii a zveľaďovať mestský majetok bez ochoty štatutára mesta sa veľmi nedalo.

A tak to bolo prvý rok pri obnove hlavne o dobrovoľníckych prácach nadšencov za pomoci dobrosrdečných sponzorov z rady podnikateľov. Veci sa zmenili potom, keď predák SpP Tomáš Hudcovič, rok zúrivý Tamajkov oponent, urobil politický kotrmelec a za funkciu na mestskom úrade sa stal primátorov spojenec. Radnica bola zrazu ochotná v letnom kine aj investovať.

Populizmus a babráctvo

Ako toto duo populistov v prírodnom kine doslova prehajdákalo desiatky tisíc eur, vysvetlíme v nasledujúcich riadkoch, ale pre úplné objasnenie úpadku letného kina sa najprv vrátime o viac ako dvadsať rokov späť.

V auguste 1997 v letnom kine premietli posledný film – Spáčov. Pre pokles záujmu verejnosti o kinematografiu na čerstvom vzduchu letné kino skutočne nadlho zaspalo.

Už v roku 2001 sú vypracované projekty nielen na obnovu letného kina, ale na celý objekt Kultúrno-spoločenského centra Fontána. Ich prvú etapu zrealizovali a Fontána bola otvorená v úvode letnej sezóny 2003 tak, ako je ju možné vidieť v súčasnosti.

A ak máte pri pohľade na súčastnú Fontánu pocit, že vyzerá nedokončene, pocit je správny. Druhou a treťou etapou mala byť práve rekonštrukcia prírodného kina či vstupu do „kamenného“ kina. Na jej priečelí, tam, kde dnes ľudia v daždi stoja v rade na lístky, mala totiž pribudnúť presklená prístavba.

Vzhľad Kultúrno-spoločenského centra Fontána, ak by opravu letného kina neorganizovali babráci, ale použili by projekt od architekta. Vpravo je presklená prístavba a vzadu profesionálny návrh vzhľadu prírodného kina.

Nezrealizované etapy obnovy

Predstavovali rozpočet v objeme 84-tisíc eur. Na základe upozornenia architektky Livie Gažovej uvedenú sumu spresňujeme. 84-tisíc eur bola cena len spracovania projektovej dokumentácia. Cena realizácie projektu by bola 1,5 milióna eur.

Projekt letného kina zahŕňal vybudovanie šatní, bufetu, priestor pre premietaciu techniku, rekonštrukciu hľadiska aj javiska, nové osvetlenie, ozvučenie i oplotenie. Presne to, čo dnes ešte nie je ani zďaleka dokončené. A len na letné kino bez presklenej prístavby na priečelí padlo už 133 747,16 eur.

Ak dnes objekt letného kina navštívite a poriadne sa rozhliadnete, uvidíte nasledovné. Polovica hľadiska je vybavená lavičkami. V druhej trčí len kovová konštrukcia, kino má síce vynovené pódium, avšak chýba plátno. Sociálne zariadenie, šatne či bufet určite neuvidíte. A na dôvažok, peňazí na dokončenie je ešte stále málo. Nato je vraj potrebných preinvestovať ešte 36 794 eur.

Vizualizácia letného kina podľa projektu, ktorý bol lacnejší ako súčasný.

A tak s tým, čo z verejných peňazí do kina už išlo a ešte pôjde, kým bude dokončené, pôjde o sumu 170 541 eur na veľmi skromné letné kino .

Ako zmariť cudzie nápady

Populisti z SpP radi vyrábali štúdie uskutočniteľnosti mestských projektov, či polemizovali nad ich ekonomickosťou pre mesto. Ale len tých, ktoré bolo treba zmariť, lebo nefigurovali v ich nápadoch. Ako napríklad tréningová hala zimného štadiónu či plavecké centrum.

Štúdia uskutočniteľnosti, ktorú pri cudzích zámeroch v SpP obľubovali, je fakticky ekonomický rozbor projektu vo vzťahu k verejným financiám. A je nepopierateľný fakt, že stavby s prívlastkom verejné, ktoré v drvivej väčšine mestá a obce zo svojich rozpočtov realizujú, väčšinou nemajú účel tvorby zisku a verejné peniaze sa aj po dokončení podieľajú na ich prevádzke.

Zisk je záležitosťou privátneho sektoru a štúdie zamerané na ekonomickosť projektu by takmer určite stopli akúkoľvek verejnú stavbu.

V súčasnosti najmarkantnejším príkladom verejnej stavby (rekonštrukcie) v Piešťanoch je Kolonádový most. Investíciu do opravy v objeme 1,7 milióna eur by mesto na prenájme komerčných priestorov získavalo späť zrejme za stovky rokov. Preto štúdia uskutočniteľnosti podľa piešťanských populistov by jeho opravu celkom určite zastavila.

Summa summarum – skutočná cena kina

Pri letnom kine však v SpP na hodnotení ekonomickej záťaži na mestský rozpočet či štúdií uskutočniteľnosti nebazírovali. Predvolebné sľuby dostali prednosť. Tak to SpP v zjednodušenej forme spočítame my.

Letné kino oproti pôvodnému projektu, ktorý počítal s hľadiskom pre 960 osôb, má dnes plánovanú kapacitu sotva polovičnú. Aj to za podmienky, že sa dokončia zvyšné lavičky – čiže asi 480 divákov.

A ak bude hľadisko na každé predstavenie do posledného miesta zaplnené a vstupné, aby bolo schopné konkurovať klimatizovanej sále murovaného kina Fontána, bude stanovené napríklad maximálne na tri eurá, na jednom predstavení pri plnej kapacite letné kino zarobí 1440 eur.

Ak nebude nič stáť zapožičanie premietaného filmu, personál kina bude robiť zadarmo, energie kinu elektrárne tiež dodajú bezplatne a po dokončení už nikdy nebude potrebovať údržbu, pri absolútne plnom hľadisku je návratnosť projektu za 118 predstavení pri teoretickej návštevnosti 57-tisíc divákov.

Na porovnanie v lete klimatizované, v zime vykurované, s pohodlnými kreslami vybavené kino Fontána malo v roku 2018 návštevnosť 25 884 divákov pri počte 531 filmových predstavení. Priemerná tržba na jedno predstavenie bez odrátania nákladov bola 233 eur. A toto číslo sa podľa našich archívnych článkov za posledných desať rokov nijako podstatne nezmenilo.

Ak by sme ekonomiku kina Fontána aplikovali na letné kino, bolo by to až 732 premietaní na splatenie ceny rekonštrukcie prírodného kina vstupným, avšak i to za predpokladu nulových nákladov pri jeho prevádzkovaní.

Ale takéto čísla k svojim heslám populisti pripájať nepotrebujú.

Populisti v politike

Populisti v piešťanskej politike sa tvária, že zachránili letisko, ale zabúdajú hovoriť, že si vďaka tomu mestská pokladňa z príjmovej časti len jednorazovo vyškrtla 688 500 eur. A letisko i naďalej produkuje dlhy.

Zmarili 1,5-miliónovú investíciu do výstavby tréningovej haly zimného štadióna zo štátnych peňazí. Chválili sa, že ušetrili asi 250-tisíc eur, ktoré by mesto muselo na stavbu doložiť. Vzápätí však mesto zaplatilo 350-tisíc na výmenu kompresora chladiacej strojovne, ktorej nová výstavba bola zahrnutá v rozpočte štátnej dotácie.

Promovali na svojich weboch, ako opravia Piešťancom letné kino, a minimálne dva roky sme čítali, že už je pred dokončením. Avšak dokončené stále nie je, navyše zabudli dodať, že Piešťanci sa na ich sľub budú musieť vyskladať z mestského rozpočtu sumou viac ako 170-tisíc eur a aj to s rozpačitým výsledkom.

Pred rokom 1989 bol pomerne obľúbený vtip rozprávaný v utajení a namierený na vtedajších komunistických „manažérov“, ktorý znel: „Dajte mi ľudí, peniaze, telefón a ja to sám postavím.“ A tak sa v duchu tohto vtipu zdá, že komunistický druh neschopného „manažéra“ za peniaze nás všetkých nasľubovať čokoľvek i napriek tridsiatim rokom demokracie, stále nevyhynul.

64 Shares

Najnovšie správy

Trnavský samosprávny kraj počas dvoch rokov s novým vedením využil priaznivý vývoj slovenskej ekonomiky a daňových príjmov na konsolidáciu župných…
  • 12.12.2019, 06:43
  • Kraj / Spravodajstvo
piatok, 13. decembra 2019
Meniny má Lucia, zajtra Branislava, Bronislava