Amfiteáter stratil svoju „kondíciu“ už pred rokom 1989
Amfiteáter v piešťanskom mestskom parku „zavadzal“ už komunistom. V článku na inom mieste novín píšeme o osude letného kina, ktorého život dostal šancu za 170-tisíc eur z mestskej kasy. V parku však máme aj inú „ruinu“, ktorou je amfiteáter. Bol svedkom množstva pompéznych podujatí v časoch budovania socializmu. Na sklonku tohto diktátorského režimu mal však ustúpiť iným zámerom.
Amfiteáter povýšený na národnú kultúrnu pamiatku preberá do svojej moci príroda. (Autor: pror)
Amfiteáter bol daný do prevádzky v roku 1957. Dlhé roky bol otvorený amfiteáter jediným miestom na uvádzanie veľkých hudobno-dramatických diel a až neskôr mu sekundoval vybudovaný Dom umenia.
Po troch desaťročiach existencie amfiteátra bolo zrejmé, že objekt musí ísť do rekonštrukcie.
1986: Rozbehli sa rokovania o záchrane. Inšpektorát kúpeľov a žriedel požadoval amfiteáter odstrániť, pretože sa nachádza vo vnútornom kúpeľnom území mesta Piešťany a pôsobí vraj ako rušivý element pre kúpele. Pamiatkari vyhlásili, že objekt bude navrhnutý do pamiatkovej zóny Piešťan a tiež aj na zapísanie do štátneho zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok.
1992: Boli vykonané stavebné práce len na inžinierskych sieťach (na elektrickej prípojke, kanalizácii, vodovode) s čiastkou 294 306 Kčs, vrátane uvedenia chodníkov do pôvodného stavu.
1993: Pokračovalo úsilie mesta o začatie rekonštrukcie amfiteátra, na projekt však nebolo vydané stavebné povolenie z dôvodu nesúhlasného stanoviska Inšpektorátu kúpeľov a žriedel pri ministerstve zdravotníctva.
1994: Mesto Piešťany sa už niekoľko rokov usiluje získať súhlas Inšpektorátu kúpeľov a žriedel.
1996: Zastupiteľstvo na základe informácie o stave objektu „Amfiteáter – Sad A. Kmeťa“ schválilo jeho rekonštrukciu. K realizácii sa nepristúpilo.
1997: Stavba je zapísaná v zozname objektov v pamiatkovej zóne mesta Piešťany, navrhnutých na zápis do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok SR.
1998: Zastupiteľstvo schválilo prenájom prírodného amfiteátra za cenu 100 slovenských korún za celý objekt ročne a na dobu 30 rokov.
1999: Rekonštrukcia objektu sa mala začať realizovať, avšak nedošlo k nej.
2000: Keďže o ekonomický prenájom amfiteátra nebol záujem, poslanci sa uzniesli ponúknuť lokalitu do predaja vypísaním verejnej súťaže. Objekt je už taký spustnutý, že obnova do pôvodného stavu by si vyžadovala veľké finančné prostriedky.
2001: Poslanci odsúhlasili vypísanie obchodnej verejnej súťaže na predaj objektu.
2002: Amfiteáter je v dezolátnom stave. Mesto sa ho pokúšalo odpredať alebo dať do ekonomického prenájmu za účelom jeho aspoň čiastočnej rekonštrukcie, avšak neúspešne.
2010: Amfiteáter je už viacero rokov nefunkčný, zároveň je národnou kultúrnou pamiatkou.
2011: Opäť boli schválené podmienky obchodnej verejnej súťaže na nájom.
2016: Na rokovanie zastupiteľstva bolo pripravený projekt Rekonštrukcia amfiteátra a časti mestského parku – mesto plánuje projekt predložiť prostredníctvom podpory z Nórskeho finančného mechanizmu. V podstate by išlo o dva projekty, v jednom by študenti z Nórska pod vedením architektov celý zámer pripravili a ich projektová dokumentácia by sa následne realizovala v rámci druhého projektu. Projekt na vypracovanie architektonickej štúdie bude podaný bilaterárnemu fondu na národnej úrovni. Predpokladané celkové náklady sú 30-tisíc eur s DPH, spolufinancovanie nula percent.
A odvtedy je okolo amfiteátra len ticho. Až teda na obdobia pred voľbami, keď naháňači hlasov sľubovaním opravy získavajú voličskú podporu.
Na opravu a prevádzkovanie amfiteátru nemá mesto financie a aj napriek tomu, že bol ponúkaný do prenájmu v prepočte za tri eurá ročne, či na odpredaj, nie je oň záujem.
