Ryba má päť zmyslov ako človek a jeden ešte navrch

Viete o tom, že aj ryby majú nielen päť zmyslov ako človek, ale aj jeden naviac? A viete, že ryba rozpoznáva iba slanú a sladkú chuť? A že ryby počúvajú napríklad vlnenie vody svojím vnútorným, navonok neviditeľným uchom. A že majú aj šiesty zmysel – umožňuje im ho bočná čiara.


Šiestaci aj členovia Detského rybárskeho krúžku sa na ZŠ Mojmírova tešili z prednášky o zmysloch rýb v podaní Patrika Predného a Jaroslava Helera. (Autor: archív (jh)/archív (pp))

O zmyslovom vnímaní rýb rozprávali šiestakom zo Základnej školy na Mojmírovej ulici v Piešťanoch a tiež deťom z Detského rybárskeho krúžku (DRK) dvaja skúsení rybári – Patrik Predný a šéf DRK Jaroslav Heler. Práve Heler kedysi privítal Patrika v jeho rybárskom krúžku.

„S rybárčením som začal, keď som mal päť rokov. Na ryby som chodil s otcom. Môj úplne prvý úlovok bol asi 35-centimetrový karas, ktorého som vytiahol na štrkovisku Dlhé kusy v Hornej Strede,“ uviedol Patrik.

Patrik Predný je úspešný rybár, ktorý vedie aj zaujímavé prednášky

„Aktívne sa venujem rybárčeniu od dvanástich rokov vďaka DRK Jaroslava Helera. Pre nás, deti, organizoval rôzne rybárske preteky a spoločné stanovačky. Prvý väčší úspech sa dostavil hneď na mojich druhých pretekoch. Ako družstvo sme obsadili druhé miesto na pretekoch v plávanej. Kaprárina je moja najobľúbenejšia technika lovu. Väčšinou je to rybačka na viac dní a ideálne je, keď tam človek nie je sám, ale s partiou alebo kamarátmi. Najviac ma na tom baví bivakovanie, čakanie na záber a relax, ktorý človek nikde inde nezažije. Keď sa k tomu pridá ešte pekná zdolávačka kapra, na ktorého človek niekedy čaká aj niekoľko dní, nie je nič lepšie. Po zdolaní peknej ryby má človek hneď lepšiu náladu a o to väčšia je radosť, keď sa s ňou odfotí a rybu pustí späť do vody,“ dodal Predný.

A tu sú zmysly, ktorými sú obdarené ryby:

Čuch

Väčšina rýb má ostrejší čuch než chuť, pretože je oveľa dôležitejší pre ich prežitie – používajú ho na nachádzanie potravy. Ryby môžu nájsť potravu zvyčajne čuchom na veľkú vzdialenosť použitím nozdier. Nozdry sú spravidla viditeľné na rypáku. Sú to zväčša dve plytké jamky zakryté klapkou na ovládanie toku vody cez ne. Žraloky a úhory majú nozdry osobitne dobre vyvinuté. Pretože majú slepý vývod, rybie nozdry sa nezúčastňujú na pohybe vody cez žiabre.

Niektoré druhy rýb používajú čuch nielen na nachádzanie potravy, ale spoznávajú ním aj svoje domovské oblasti v riekach. Lososy majú osobitne citlivé nozdry – môžu spoznať rodnú rieku pri návrate z oblasti výskytu potravy na neres podľa čuchu. Niektoré ryby, ako napríklad čerebľa z čeľade Cyprinidae, môžu vypúšťať zo slizu pokožky do vody „výstražnú“ látku. Iné ryby v húfe ju zacítia čuchom a sú varované pred nebezpečenstvom.

Zrak

Väčšina rýb má takzvané monokulárne videnie, vidia naraz dvomi smermi, ale nemôžu naraz zaostriť obidve oči na ten istý predmet. Rybie oko nie je tak dobré vyvinuté ako ľudské. Vidia všetko cez vodu, čo spôsobuje ďalšiu stratu ostrosti ich zraku, takže vidia predmety ľahko rozostrené. Rybí zrak sa nevie zaostriť na väčšie vzdialenosti. Hĺbka ostrosti zraku niektorých rýb siaha len do 45 centimetrov. Tento zjavný nedostatok vyrovnáva ich veľmi dobre rozvinutá sústava bočnej čiary.

U vyvinutejších druhov rýb, ako sú kaprovité, sa oči môžu hýbať nezávisle od seba. Druhom žijúcim v bystrinách to pomáha udržať polohu vo vode tak, že jedno oko majú zacielené na kameň alebo iný pevný predmet. Ryby žijúce v dobre presvetlených pobrežných vodách si na zvýšenie ostražitosti vo svojom okolí vyvinuli osobitnú citlivosť na rozlišovanie kontrastu medzi svetlom a tieňom. Tieto ryby rozoznávajú navyše viac odtieňov vo fialovej časti spektra. Ryby žijúce v hlbšej vode majú pravdepodobne menej vyvinuté či vôbec nijaké farebné videnie, pretože ho v podstate vôbec nepotrebujú.

Sluch

Keďže voda je veľmi husté prostredie, zvuk sa v nej šíri oveľa ľahšie ako vo vzduchu. Tlakové vlny sa vo vode šíria päťkrát rýchlejšie než vzduchom, preto ryba môže svojím vnútorným uchom zachytiť široké pásmo zvukových vĺn. Nepotrebuje vonkajšie ani stredné ucho, aké majú ľudia. Ryby nemajú ani nijaké viditeľné uši. Nielen týmto základným spôsobom počutia, ale aj plávacím mechúrom môžu mnohé ryby pocítiť zvukové chvenie. To sa môže preniesť cez sústavu spájacích kanálikov a kostí do vnútorného ucha.

Hmat a chuť

Máme sklon posudzovať ryby ako pomerne necitlivé, ale niektoré sú mimoriadne citlivé na rozličné podnety. Napríklad kapor má podľa všetkého zmysly veľmi podobné ako u cicavcov. Väčšina rýb má dostatočný chuťový zmysel s bunkami okolo tlamky a perí. Väčšina rýb nie je citlivá na dotyk, hoci i to je dosť rôzne. Štruktúry, podobné hmatovým bunkám a nervovým zakončeniam slúžiacim ľudskému hmatu, sa našli na istých miestach lúčov prsných plutiev čeľade štítnikovitých. Hlaváč obyčajný má nervové zakončenia, ale bez hmatových buniek, je však veľmi citlivý okolo hlavy a fúzikov. Hlaváče sú tiež obdarené oveľa lepším chuťovým zmyslom ako väčšina rýb.

Bočná čiara

Pomocou bočnej čiary ryby zisťujú teplotu, tlak a prúdenie vody. 

(vd),zdroj: internet,

12 Shares

Najnovšie správy

Dnes je sobota 7. decembra. Tento deň je Medzinárodným dňom civilnej leteckej prepravy (ICAO). Meniny má Ambróz.
  • 07.12.2019, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je piatok 6. decembra. Tento deň je Sviatkom sv. Mikuláša, patróna detí. Meniny má Mikuláš.
  • 06.12.2019, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
sobota, 7. december 2019
Meniny má Ambróz, zajtra Marína