30 rokov slobody: Slováci si SNP cenia viac ako November 1989
Ľudia na Slovensku pokladajú November 1989 za jednu z pozitívnych historických udalostí. Väčšina občanov sa zhoduje v názore, že zmena spoločenského systému stála za to. Vyplýva to z reprezentatívneho výskumu názorov, ktorý v septembri uskutočnili Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky a agentúrou Focus.
Na Námestie dukelských hrdinov v Piešťanoch (dnešné Námestie slobody) prišlo v novembri 1989 spontánne päť až šesťtisíc ľudí. (Autor: Eva Drobná)
Najkritickejší postoj k politicko-spoločenskej zmene majú nezamestnaní a dôchodcovia. Najviac November 1989 podporujú pracujúci. Konkrétne Nežnú revolúciu hodnotí kladne 56 percent respondentov, ambivalentne, teda rezervovane či nerozhodne 29 % a záporne 12 % respondentov. Ešte priaznivejšie hodnotia ľudia Slovenské národné povstanie (71 % kladných hodnotení), vznik samostatného Slovenska (64 %), obdobie prvej Československej republiky (63 %) a vstup Slovenska do Európskej únie (61 %).
Hodnotenie Nežnej revolúcie je pritom na Slovensku prevažne priaznivé dlhodobo. Pred piatimi rokmi malo na ňu pozitívny názor 51 %, rezervovaný postoj zastávalo 28 % a negatívny 29 %. V roku 2009 ju kladne hodnotilo 57 %, rezervovane 21 % a záporne 14 % opýtaných.
Ako historickú udalosť November 1989 častejšie kladne hodnotia ľudia s vysokoškolským vzdelaním a tiež 25 až 44-roční. Podľa príklonu k politickým stranám ju vidia pozitívne častejšie prívrženci SaS a PS/Spolu, ale aj kritici prednovembrového politického a ekonomického systému a optimisti v očakávaniach od budúceho vývoja a napokon aj prívrženci členstva Slovenska v EÚ a NATO.
Naopak, November 1989 častejšie záporne hodnotia ľudia so základným vzdelaním, tiež vo veku nad 65 rokov. Podľa politickej orientácie Nežnú revolúciu negatívne vnímajú najčastejšie prívrženci Smeru-SD a ĽSNS, ľudia priaznivo hodnotiaci politický a ekonomický systém pred rokom 1989 a pesimisti v očakávaniach od budúceho vývoja. Do tejto skupiny patria aj odporcovia členstva Slovenska v EÚ a NATO.
Výrazná väčšina občanov na jednej strane priaznivo hodnotí nadobudnuté slobody a na strane druhej prevažuje kritické hodnotenie zmien v oblasti zdravotníctva, sociálnych istôt a bezpečnosti občanov. Občania rezervovane hodnotia možnosť ovplyvňovať politické rozhodnutia. Rovnako vnímajú aj rovnosť pred zákonom a nedostatočné uplatňovanie princípu zásluhovosti, teda šancu ľudí získať slušné spoločenské postavenie na základe poctivej práce.
Slovenská verejnosť je vo všeobecnosti mierne kritickejšia ako česká. Vidí menej priaznivých vplyvov vývoja po roku 1989 na situáciu ľudí v rôznych oblastiach života. Kritickejšie hodnotí aj následky ponovembrových zmien pre rozličné skupiny obyvateľstva.
