30 rokov slobody: „Nežná“ – Do generálneho štrajku sa pridali aj Piešťany

  • Kultúra a spoločnosť / História
  • 9. novembra 2019, 00:01

Na toto komunisti zvyknutí neboli. Komunistická strana až do generálneho štrajku 27. novembra nechápala, v akej sa ocitla pozícii. Len pod masívnym tlakom sa v Bratislave skončila informačná blokáda 23. novembra, v Prahe až 25. novembra, keď vysielala televízia prvý raz míting na Letenskej pláni a umožnila Václavovi Havlovi vstup do večerného vysielania. Nespokojnosť rástla aj v piešťanskom regióne.


Na Námestí dukelských hrdinov (dnešné Námestie slobody) v Piešťanoch sa pred tridsiatimi rokmi zhromažďovali ľudia s trikolórami na kabátoch, s transparentmi a štátnymi vlajkami. Požadovali skoncovať s vedúcou úlohou komunistickej strany v spoločnosti a umožniť slobodné voľby. (Autor: archív MsKS)

Komunistická strana Československa (KSČ) bola ochotná urobiť vo svojom vedení len kozmetické personálne úpravy. Miloš Jakeš navrhoval uvoľniť z predsedníctva iba Gustáva Husáka, Aloisa Indru a Karla Hoffmana s tým, že prví dvaja mali zostať vo svojich štátnych funkciách. Až na to, že Jakeša vo funkcii generálneho tajomníka vystriedal Karel Urbánek, sa výraznejšie zmeny neudiali.

Do generálneho štrajku v novembri ‘89 sa v Piešťanoch zapojili aj zamestnanci Rozvoja.

Vedenie KSČ napokon 22. novembra vo večerných hodinách odvolalo ozbrojené jednotky Ľudových milícií, ktoré pricestovali na príkaz generálneho tajomníka Ústredného výboru KSČ do Prahy z jednotlivých krajov. Československá ľudová armáda zasa pripravovala ozbrojený zásah proti demonštrantom a opozičným centrám. Vedenie KSČ sa až 24. novembra rozhodlo zriecť brutálneho násilia.

Na 27. novembra bol v Československu vyhlásený dvojhodinový generálny štrajk, ktorý sa uskutočnil aj v piešťanských závodoch, podnikoch, organizáciách a školách. Aj napriek prekážkam a obmedzeniu zo strany vedenia viacerých podnikov sa uskutočnil v ten deň popoludní v Piešťanoch veľký míting na Námestí dukelských hrdinov (dnešné Námestie slobody) na vyjadrenie podpory generálnemu štrajku.

Tisíce ľudí na námestí

Na námestie prišlo spontánne približne päť až šesťtisíc ľudí s trikolórami na kabátoch, s transparentmi a štátnymi vlajkami. Štrajk sa niesol v znamení dvoch základných požiadaviek – skoncovať s vedúcou úlohou komunistickej strany v spoločnosti a umožniť slobodné voľby.

„K štrajku sa pripojili takmer všetci zamestnanci štátneho podniku Rozvoj. Náš sprievod bol dlhý. Kráčali sme popri Vojenskom kúpeľnom ústave a smerovali na námestie. Pod nohami nám vŕzgal sneh. November bol dosť chladný, mráz zachádzal až pod nechty. Paradox bol v tom, že v zástupe ľudí kráčali aj šéfovia odborov a stranícki funkcionári,“ uviedol vedúci vtedajšieho fotokrúžku, dnes šéf mestskej polície Marcel Mihalik.

Rečníckym priestorom fontána

Vystúpenia rečníkov vyjadrovali ich postoj, radosť zo začínajúcej slobody a odhodlanie bojovať až do konečného víťazstva, ich slová boli sprevádzané súhlasným potleskom a skandovaním. Populárne sa stalo: „To je ono!“ Míting trval asi dve hodiny, vyznačoval sa súdržnosťou a spontánnou radosťou. Cieľom bolo odbúranie mocenského monopolu KSČ.

Letáky po meste pranierovali KSČ a kriticky sa stavali k ideám socializmu a komunizmu. Pranierovali predstaviteľov mesta a organizácií, niektorých obviňovali z osobného obohacovania, z necitlivosti pri riešení problémov občanov mesta a žiadali, aby odstúpili zo svojich funkcií a išli manuálne pracovať (skandovanie „k lopate“).

Pracovníci VÚSST cestou na porevolučný míting. V zástupe kráčali aj šéfovia odborov a stranícki funkcionári.

Po štrajku začiatok konca komunistov

Až generálny štrajk prinútil komunistickú moc k skutočným rokovaniam s Občianskym fórom a Verejnosťou proti násiliu. Ich výsledkom bola dohoda, že federálna vláda sa 3. decembra predstaví v novom zložení a vo svojom programovom vyhlásení poskytne záruky, že je napríklad pripravená vytvoriť predpoklady pre zabezpečenie slobodných volieb.

Zároveň sa komunistická moc zaviazala odsúdiť vojenskú intervenciu piatich štátov Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 a predložiť Federálnemu zhromaždeniu návrh ústavného zákona, ktorým sa rušila vedúca úloha komunistickej strany.

Dianie z tých čias zachytené fotografom v Dome umenia.
52 Shares

Najnovšie správy

Dobrovoľné hasičské zbory z Moravian nad Váhom, Krakovian a Dolného Lopašova sa v pondelok 18. novembra zišli v Moravanoch, kde…
  • 18.11.2019, 16:13
  • Spravodajstvo / Región
pondelok, 18. november 2019
Meniny má Eugen, zajtra Alžbeta