Projekt za 1,5 milióna z eurofondov potrebuje desiatky tisíc mestských peňazí navyše

Najprv na radnici zabudli, že stavba potrebuje aj elektroinštaláciu a vonkajšiu omietku, a najnovšie treba na dostavbu vyčleniť ďalších 50-tisíc eur, tentoraz na kotolňu.

Samospráva sa mala pôvodne na projekte podieľať spolufinancovaním sumou 85-tisíc eur, no stavať sa poriadne ešte ani nezačalo a v roku 2018 primátor Miloš Tamajka predložil do zastupiteľstva požiadavku o navýšenie spoluúčasti mesta o ďalších 50-tisíc eur.

Vraj niekto do požiadavky na eurofondy zabudol doplniť súčasť stavebnej dokumentácie, ktorá riešila fasádu budovy a elektroinštaláciu. Poslanci tak chtiac či nechtiac museli navýšenie rozpočtu schváliť, inak by sa už rozbehnutá stavba musela zastaviť a európske peniaze by muselo mesto vrátiť.

Stavba však obsahovala i ďalšie babráctva. Eurofondy na zberný dvor totiž neriešili druhé poschodie budovy. Aj tam Tamajka zvolil kuriózne riešenie. Žiadal o prostriedky na vznik komunitného centra pre marginálne skupiny. Centrum malo byť vybavené zariadením, kde sa piešťanskí Rómovia mali učiť základom hygieny a variť. Zámer však nevyšiel, a tak hrozilo, že zrekonštruované prízemie bude mať nad sebou nezateplené a zatekajúce poschodie.

Najnovšie smeruje do mestského zastupiteľstva požiadavka na ďalších takmer 50-tisíc eur na navýšenie rozpočtu na vybudovanie plynového ústredného kúrenia.

Zatiaľ o požiadavke vedenia mesta rokovali len mestské komisie. Tie navýšenie rozpočtu stavby podporili, no nás zaujali určité nejasnosti, ktoré na komisiách zostali nezodpovedané.

V návrhu, ktorý bol zaradený na rokovanie komisií, je bod programu „Zaradenie novej rozpočtovej položky na vybudovanie kotolne a ústredného kúrenia v administratívnej budove na zbernom dvore v sume 47 380 eur. Predmetom investície by bolo spracovanie projektovej dokumentácie, dodávka a montáž plynovej kotolne pre vykurovanie predmetného objektu a dodávka technológie rozvodov a vykurovacích telies.“

Podľa našich informácií ide o náhradu súčasného stále ešte úplne nového elektrického kúrenia (závesné elektrické kolektory) za klasické ústredné kúrenie s kotlom na plyn. V pôvodnom projekte je však naprojektovaná plynová kotolňa, ale aj klasické radiátorové ústredné kúrenie. A tak nás zaujíma nasledovné:

– Kto a prečo zmenil ústredné kúrenie v pôvodnom projekte za súčasné už inštalované elektrické?

– Bola tým znížená výsledná cena prerábky Zväzarmu oproti pôvodnému projektu a jeho rozpočtu alebo cena bola nezmenená a z projektu len vypadla realizácia kotolne a ústredného kúrenia?

– Máte nejaké energetické posúdenie, že to súčasné elektrické kúrenie nebude postačovať, a preto sa musí prerábať na ústredné s radiátormi a kotolňou?

Stanovisko nám zaslala hovorkyňa mesta Drahomíra Moretová, prinášame vám ho v neskrátenej podobe:

„Keď sa spätne pozrieme na dokončovacie práce okolo zberného dvora, koľko problémov sa tam denne objavovalo (a určite ešte objaví), musela som sa pousmiať nad zverejnenou vetou z minulosti – Aj vďaka DOBRE SPRACOVANÉMU PROJEKTU napokon mesto uspelo a z projektu dostalo prísľub na zaplatenie nákladov vo výške 1 479 609,57 eur.

Projekt bol celý katastrofálne pripravený a personálne zo strany bývalého vedenia mesta podcenený. Pôvodne v budove zberného dvora malo byť v administratívnej budove na poschodí komunitné centrum, naň však mesto nezískalo peniaze z Európskej únie. Preto mesto urobilo aspoň opatrenie, že na poschodie sa inštalovali okná z materskej školy, aby sa uzavrel otvorený priestor a ešte viac neochladzoval budovu najmä počas zimných mesiacov.

Aj napriek teplej jeseni bol objekt administratívnej budovy zberného dvora vnútri studený a steny začali od vlhkosti plesnivieť. Tri malé elektrické radiátory nedokážu vyhriať ani jednu miestnosť.

Najhoršie je, že my nevieme, ako to bolo s kotlom. Pracovník mestského úradu, ktorý bol za stavbu zodpovedný, je práceneschopný vyše pol roka, dokumentácia je nekompletná. Plynová prípojka pochádza ešte z pôvodnej budovy Zväzarmu. Zrejme sa počítalo, že sa kotol zakúpi do plánovaného komunitného centra. Pri projekte zberného dvora však už nevošiel do rozpočtu, aj keď počítal s plynovou prípojkou a realizáciou plynového vykurovania vybudovaním kotolne. Ústredné kúrenie v administratívnej budove museli z projektu vyňať, aby sa zmestili do rozpočtu. Tí, ktorí pripravovali projekt, už na úrade nepracujú.“

A tak sa zdá, že radnica má na zmenu typu kúrenia oprávnené dôvody. Ľudia sa však aj na našej stránke na sociálnej sieti už dlhodobo pýtajú, či už konečne bývalých predstaviteľov vedenia radnice súčasné vedenie mesta zoberie už aj k inej ako politickej zodpovednosti. Škody sa už šplhajú na státisíce.

Tamajka však v tom politickom či ekonomickom marazme vedenia Piešťan nebol štyri roky sám. Spolu s ním sa dlhšiu či kratšiu dobu na vedení mesta podieľal aj vtedajší prednosta úradu Eduard Strapatý. Tiež ako najvyšší „boss“ radnice pre stavby a investície splnomocneniami od Tamajku vybavená Alena Horešová, ale aj Tamajkov najbližší právny poradca a dlhú dobu šéf mestského bytového podniku Pavol Vermeš.

Zabudnúť by sa však nemalo na to, čo sa tu do minulého roka dialo, ani na zodpovednosť Tamajkových zástupcov Michala Hyneka, Tomáša Hudcoviča či Martina Vala.

Tí sa síce dnes tvária, ako keby o ničom nikdy nevedeli, a to, čo sa na úrade dialo štyri roky, sa ich netýka. Ťažko sa však dá uveriť tomu, že pravá či ľavá ruka primátora netuší celé mesiace či roky, čo vo funkciách pôsobili, čo sa na radnici deje. Čo chodili do práce azda len raz do mesiaca podpísať výplatnú pásku?