Výstava fosílií: Svoj večný sen spí v jantárovom prstienku starý šváb

  • Kultúra a spoločnosť / Reportáž
  • 12. októbra 2019, 00:01

Vo Vile dr. Lisku v Piešťanoch môžete prostredníctvom stoviek fosílií – nádherných odtlačkov lístia či šišiek, stôp dávnej minulosti – vojsť do praveku. Nájdete tam aj pradávne živočíchy zakliate v opáloch, v drevách i v jantáre. Unikátny je novoobjavený druh drobučkého švába, pripomínajúceho vzrastom dnešného mravca, predchodcu všetkých modliviek, ktorého nazvali Manipulátor Modicificaputis.


V striebornom prstienku (vľavo hore) je vsadený polodrahokam - jantár, v ktorom spí svoj večný sen drobučký tvor z treťohôr. (Autor: vd)

Už vo vstupnej miestnosti je v presklenej vitríne vystavený prsteň, po ktorom zapiští srdce azda každej zvedavej ženy, čo má rada parádu a šperky. V striebre je tam vsadený polodrahokam – jantár, v ktorom spí svoj večný sen drobučký tvor z treťohôr. O tom, že jantár je mineralizovaný zvyšok treťohornej živice ihličnanov, ktorý nielen krásne vyzerá, ale je aj zdravý, sme sa dozvedeli na slávnostnej vernisáži.

O jednom z nich nám piešťanský ornitológ Erich Kubica prezradil: „Tento kus jantáru som dostal kedysi ako malý chlapec od istej Nemky, aby som sa vyliečil z akútneho prechladnutia.“ Nemci si jantár strúhajú ako vanilkový struk do nápojov, pretože je liečivý. To, čo kedysi ako štopeľ dostal Kubica do daru, odovzdal piešťanskému múzeu.

Mimochodom, starí Gréci jantár, ktorého názov pochádza z perzštiny, volali elektron. To preto, lebo tento žltý polodrahokam vyvíja pri trení o kožu statickú energiu. Medzi ľuďmi celého sveta je známy pod názvom slzy mora alebo dar slnka. Ak sa teda v najbližšie jesenné slnečné dni vyberiete na prechádzku lesom, skúste nehľadať iba hríby, pozrite sa pod nohy pozornejšie. Mohli by ste napríklad v prašníckych lesoch, kde bojovali partizáni, objaviť jantár, drevený opál či nebodaj fosíliu, čo si pamätá históriu našej planéty spred desiatok tisícok rokov. Slovensko je pomerne bohaté na tieto nálezy.

Výstava, ktorú pripravili pracovníci Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch, má názov Stratené pralesy II. Tvorí ju viac ako osemsto exponátov fosílií zo Slovenska i zahraničia. Sprístupnili ju vernisážou, ktorá sa nezaobišla bez uvítania hostí riaditeľom múzea Vladimírom Krupom, zaujímavým predstavením exponátov tvorcom výstavy Tomášom Mlynským a tiež hudobným sprievodom žiaka Jany Obadalovej, Alexa Oravca zo Základnej umeleckej školy v Piešťanoch.

„Na výstave sa návštevníci môžu oboznámiť s dávno vyhynutými rastlinami. Napríklad s obrovskými plavúňmi a prasličkami, ktoré rástli v prvohorách. Je vhodnou metodickou pomôckou pre žiakov základných, stredných a vysokých škôl. Vystavované exponáty sú dôkazom premeny a prispôsobovania sa rastlín v procese evolúcie na našej planéte, ktorá neustále prebieha aj v súčasnom období,“ prezradil Mlynský.

Výstava je rozdelená na tri časti. Prvá je venovaná skamenelej živici dávnych stromov – jantáru. Návštevník sa dozvie, ako vznikol, aké má vlastnosti a kde sa nachádzajú jeho najznámejšie náleziská. Jantár často obsahuje fosílne organické zvyšky, najčastejšie hmyz, rastliny, vzácne aj stavovce. Pre zvýšenie atraktivity pre návštevníkov boli na výstavu vybrané práve vzorky jantáru obsahujúce fosílny hmyz.

Druhá časť predstavuje drevný opál. Drevný opál, silicifikované – prekremenelé drevá, vznikol impregnáciou dreva roztokom kyseliny kremičitej. Vznik drevných opálov úzko súvisí s vulkanizmom, ktorý prebiehal na Slovensku v období treťohôr. Výskyt drevných opálov je preto viazaný na vulkanické pohoria – Štiavnické vrchy, Vtáčnik, Slanské vrchy, Poľana a pod. V okolí Piešťan môžeme takéto silicifikované drevá nájsť na poliach v okolí obce Častkovce, je to zároveň jediný výskyt v oblasti.

Posledná časť výstavy prezentuje vznik a vývoj rastlín od prvých suchozemských rastlín z obdobia silúru až po súčasnosť. Vystavované exponáty pochádzajú zo Slovenska, ale aj zahraničia. Medzi významné exponáty patria nálezy fosílnej flóry z obdobia druhohôr z lokality Prašník. Nálezisko sa nachádza neďaleko bývalého pionierskeho tábora. Ide o kriedové sedimenty, v ktorých sa nachádzajú početné zvyšky rastlinstva.

„Medzi najčastejšie nálezy patria úlomky vetvičiek ihličnanov rodu Geinitzia a listy rôznych druhov papradí. Medzi vzácne nálezy patrí krásne zachovaný list magnólie. Ďalšou významnou lokalitou je Rádiový vŕšok – Červená veža. Vekovo je oveľa mladšia ako Prašník, spadá do obdobia treťohôr. V tejto oblasti vystupujú na povrch takzvané ‚piešťanské pestré vrstvy‘ – piešťanská formácia. Sú to pestrofarebné lavice pieskovcov a zlepencov, v ktorých sa bežne nachádzajú odtlačky listov briez, jelší, topoľov, bukov a dubov,“ dodal Mlynský.

Ak vás táto téma zaujala, navštívte Vilu dr. Lisku. Máte na to dostatok času, výstava potrvá až do 12. januára 2020. Je vhodná i ako doplnkové vyučovanie a iste bude inšpirovať aj študentov a žiakov stredných i základných škôl.

Autor výstavy Tomáš Mlynský. foto:autor
Vo Vile dr. Lisku si môžete pozrieť aj nálezy z Prašníka. foto:autor
Odtlačky či odkazy praveku… foto:autor

Viera Dusíková

12 Shares

Najnovšie správy

Dnes je piatok 6. decembra. Tento deň je Sviatkom sv. Mikuláša, patróna detí. Meniny má Mikuláš.
  • 06.12.2019, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
piatok, 6. december 2019
Meniny má Mikuláš, zajtra Ambróz