Zdá sa, že niektorí politickí skrachovanci svoje ambície nestratili

A tak web politika s nenaplnenými mocenskými ambíciami sa môže spokojne zaradiť medzi slovenskú konšpiračnú scénu, ktorá so serióznou žurnalistikou nemá nič spoločné.

Objasníme, o čo vlastne ide. A hlavne musíme začať tým, ako v roku 2014 po voľbách vyzeralo rozloženie politických síl na radnici a v piešťanskom mestskom zastupiteľstve.

Miloš Tamajka v politickej súťaži o post primátora v roku 2014 s pomerne tesným náskokom uspel pred Tomášom Hudcovičom. Naopak, o posty poslancov v mestskom zastupiteľstve Hudcovič so svojím politickým zoskupením Spoločne pre Piešťany (SpP) vo voľbách úspech slávil. A tejto skupinke poslancov, ktorí o sebe tvrdili, že vraj nie sú politici, pripadla s jedenástimi poslaneckými hlasmi väčšina v mestskom parlamente.

Väčšinu si celé štyri roky aj plným dúškom užíval. Hneď na prvom slávnostnom zastupiteľstve ako demonštráciu svojej moci nepripustil zvyšných zvolených poslancov mimo zoskupenia SpP do žiadnej podstatnej funkcie v mestských komisiách.

Následne na prvom riadnom zastupiteľstve v roku 2015 silou hlasov zoskupenia SpP upravil mestský rozpočet podľa vlastných predstáv. Tak to bolo aj každý nasledujúci rok.

V „revolučných“ zmenách pri uplatňovaní moci v samospráve nezaostal za SpP ani Tamajka a jeho zástupca viceprimátor Michal Hynek. Spolu s nimi v tom išla aj nová prednostka mestského úradu Dáša Reháková. A v roku 2015 na prvom stretnutí so zamestnancami mestského úradu im oznámili, že ich očakávajú organizačné a personálne zmeny.

A čo táto trojica sľúbila, za tým si aj išla. Spôsob bol však prapodivný. Ešte v marci toho roka sa prevalilo, že počas víkendu, keď zamestnanci radnice neboli v práci, im vedenie mesta prešmátralo počítače a osobné veci v snahe vyhrabať na nich kompromitujúce materiály, ktoré by im poslúžili na zamestnanecké selekcie.

Nič podstatné však nenašli a vďaka Piešťanskému týždňu prepukla táto kauza v plnej nahote. Nezákonnosti pri prepúšťaní A tak prišiel na rad plán „B“ – neželaných zamestnancov prepustiť „reorganizačne“. Čistky prepukli v závere augusta 2015, naplno sa personálny zmätok prejavil v septembri. Reorganizácia mestského úradu sa dá jednoducho nazvať ako jedno veľké Tamajkovo babráctvo. Nezákonnosti v jeho postupoch potvrdil právnik z Transparency International, a že do takýchto zmien, keď sa pracuje s ľuďmi, sa pustili doslova ako „burani“ a právni diletanti, nám potvrdila i renomovaná personalistka či odborník z oblasti pracovného práva.

Nadôvažok sa Tamajka k zamestnancom doslova správal ako k zločincom. Najprv ich ako zlodejov vyhnal z pracovísk aj napriek trvajúcej výpovednej lehote, následne ich nechal špehovať pred ich domami mestskou políciou. Vraj im potreboval odovzdať na podpis nejaké dokumenty.

Ani jeden z trinástich prepustených si však nenechal takéto správanie k sebe páčiť, a tak putovali na súd civilné žaloby. Žalobami sa domáhali neuznania výpovedí, ale aj uznania nemajetkovej ujmy, ktorú im primátor svojím správaním k nim spôsobil. Že to so súdnymi spormi vyzeralo výrazne v neprospech mesta, potvrdila aj prednostka mestského úradu z roku 2015. Reháková vo svojej výpovedi pred súdom potvrdila, že prvoplánovo nešlo o nijaké reorganizačné zmeny, ale naopak, Tamajka po svojom nástupe na úrad vypracoval menný zoznam ním nechcených zamestnancov, ktorý vraj od neho dostala aj ona a na základe neho mali nastaviť spôsob, ako týchto zamestnancov z úradu prepustiť.

Aj v tomto momente Tamajkove tvrdenia pred súdom o údajnej len optimalizácii chodu úradu bez stanovených mien dostali dieru vo veľkosti diery v trupe Titaniku a obhajoba išla veľmi rýchlo ku dnu. Nakoľko v Zákonníku práce paragraf, ktorý by hovoril o prepustení z dôvodu, že si tak primátor želá, sa nájsť nedá.

Za funkciu dôvera

Reakcia Hudcoviča a jeho kompánie na tieto udalosti? Pridali sa k politickému gestu zvyšku mestských poslancov a vyjadrili svojimi hlasmi nedôveru vedeniu radnice. Prakticky to nič neznamenalo a bolo to len gesto. Ale i to sa politickým kotrmelcom u Hudcoviča po chvíli zmenilo. Tamajka ho politicky skorumpoval ponúknutím funkcie druhého viceprimátora, ktorú Hudcovič prijal, a ako definoval, po tomto akte Tamajka a Hynek už jeho dôveru získali.

Súčasné vedenie mesta situáciu vyhodnotilo úplne odlišne ako Tamajka, Hynek a Hudcovič. Na neformálnom stretnutí novozvolených poslancov s právnym zástupcom radnice situáciu zhodnotili a prijali rozhodnutie, že mesto súdne spory so zamestnancami ukončí dohodami. A dohoda je principiálne záležitosť dvoch strán a platí až vtedy, ak s ňou súhlasia obe strany.

Ako prvý krok dohody bolo zo strany mesta nutné neuznať platností výpovedí z roku 2015. Tým sa Tamajkom vyhodení zamestnanci formálne opäť stali zamestnancami radnice. Niektorí z nich prijali ponúknuté funkcie a aj finančnú satisfakciu za príkoria osobné či pracovné a iným stačilo len finančné zadosťučinenie.

V konečnom dôsledku nové vedenie radnice za „hulvátstvom“, ktoré v spôsobe riadenia mesta a v rokovaní mestského zastupiteľstva za posledné štyri roky dominovalo, dalo aspoň v tejto oblasti definitívnu bodku.

Hudcovič v tom však hľadá akési materiálne škody. Fakt je však ten, že obrovské materiálne, ale aj morálne škody prinieslo štvorročné obdobie, keď bol on vodcom najsilnejšieho poslaneckého zoskupenia a keď bol Tamajka primátorom kúpeľného mesta. Preto namiesto svojich konšpiračných teórií o vinníkovi za škody by sa mal radšej pozrieť do zrkadla. Zjaví sa mu tam spolupáchateľ.

„Kauza“ zimný štadión

Skúsme si problematiku zimného štadióna heslovito objasniť. Štadión má od roku 2006 v prenájme v podstate Jaroslav Lušňák. Právna forma spoločnosti, v ktorej vedení stál, či samotná firma, ktorá si prenajímala štadión, sa postupom rokov sčasti menila. Nikdy však nie tak zásadne, aby sa nájomná zmluva stala neplatná. A tak zmluva v dobe nájmu do roku 2034 zostáva naďalej platná.

Čo sa však takmer každý rok mení, to je kvalita športového zázemia či hľadiska a ľadovej plochy. A každý rok k lepšiemu. Kto neverí, mal by sa na štadión osobne vybrať.

Mohlo byť naozaj aj lepšie

Po prevzatí moci na radnici Tamajkom a ovládnutí zastupiteľstva Hudcovičom si na stole táto kompánia našla projekt výstavby tréningovej haly, ktorej súčasťou bola kompletná modernizácia chladiaceho zariadenia a chladenia hlavnej ľadovej plochy.

K projektu bolo reálne na účte mesta od vlády poukázaných milión eur, ale aj prísľub ďalšieho pol milióna. Neschopnosť a diletantstvo vedenia radnice a veľkej časti mestských poslancov najmä z klubu SpP sa však v tejto oblasti preukázala naplno. V nekonečnej a hlavne nekonštruktívnej diskusii a hádkach o mestskej spoluúčasti na tomto projekte sa hala utopila v prázdnych rečiach a mesto muselo dotáciu na konci roka 2015 vrátiť.

Avšak takmer okamžite sa objavili prevádzkové problémy s chladiacimi kompresormi ľadovej plochy. A investície, ktoré na spoluúčasť na realizácii projektu výstavby tréningovej haly poslanci akože ušetrili na opravu mestského majetku, museli následne v rozpočte vyčleniť.

Zastupiteľstvo pod vedením partaje Hudcoviča tak reálne neušetrilo ani euro. Naopak, zmarilo rekonštrukciu majetku mesta a výstavbu ďalšej ľadovej plochy z prostriedkov mimo rozpočtu mesta. A následné opravy chladenia ľadovej plochy pripravilo mestskú pokladňu o stovky tisíc eur, ktoré mohli byť využité na opravu ciest a chodníkov, prípadne opravu lávky pre peších na Krajinskom moste či na investície do škôl a škôlok.

Polemika o tom, či je napríklad 200-tisíc eur za energie na štadióne veľa a či 150-tisíc akurát, naozaj, a to doslova, závisí napríklad aj od počasia a ročnej doby prevádzky haly. Ak chce mesto podporovať turizmus, v tomto prípade športový, musí sa rozhodnúť, či v Piešťanoch chce mať napríklad mládežnícky Hlinka Gretzky Cup. Ten pravidelne privedie do Piešťan stovky hokejistov a s nimi odborníkov či fanúšikov zo svetových hokejových bášt, ako je Fínsko, Švédsko, Amerika, Kanada, Rusko či Česko.

Nehľadiac, že Piešťany sa v čase turnaja stávajú metropolou svetového mládežníckeho hokeja. A presne s tým priamo súvisí spotreba energií. Udržiavať totiž ľadovú plochu v stave hodnej medzinárodného reprezentačného turnaja v počasí, keď sa denné vonkajšie teploty šplhajú nad tridsať stupňov Celzia a v noci neklesnú pod dvadsať, sa z hľadiska energetickej ná ročnosti rovná stavu, ako keď chcete uprostred leta mať v mrazničke zmrazené potraviny a pritom necháte na „mrazáku“ potvorené dvere. Pretože zimný štadión sa hermeticky uzavrieť nedá, a tak čím sú vonkajšie teploty vyššie, tým je energetická náročnosť na výrobu ľadovej plochy vyššia. Funguje tu priama úmera.

Čiže objektívne hodnotiť požadované navýšenie platieb za energie sa dá len po náhľade do faktúry od dodávateľa. Pretože peniaze od mesta nejdú na osobný účet Lušňáka, ale mesto prepláca faktúry priamo dodávateľovi energií. Čiže Hudcovičove spochybňovania výšky faktúr za energie sú len čistá konšpirácia bez základnej znalosti poznania prevádzkovania zimného štadióna.

Ušetriť sa dá, ak v lete nebude ľad

Ak chcú Piešťany na energiách na „zimáku“ ušetriť, musia jeho nájomcovi do zmluvy napríklad zapracovať, že z hľadiska energetickej náročnosti zimného štadióna v letných mesiacoch ho má od začiatku júna do konca septembra zatvoriť a ľad rozmraziť. To však by znamenalo nielen koniec prestížnych turnajov v kúpeľnom meste, ale aj koniec mládežníckeho či akéhokoľvek hokeja v Piešťanoch. Pretože bez letnej prípravy na ľade v dnešnej dobe už nefungujú ani hokejové prípravky.

A tak spochybňovanie výšky platieb za energie na „zimáku“ je bez pohľadu do faktúr a poznania prevádzkovania zimného štadióna len čistou nekompetentnosťou a populizmom. A tým sa veľká časť mestského zastupiteľstva spolu s vedením mesta v minulom volebnom období aj vyznačovali.

Hádky, nekonečné dišputy o pseudoproblémoch, hľadanie skrytých nepriateľov, urážky poslaneckých kolegov, osobné a hlavne hlučné sebaprezentovanie – to bol presne štýl politiky, ktorú Hudcovič v zastupiteľstve reprezentoval. A hlavne takmer vždy pri rozbíjaní toho, čo ešte akotak fungovalo, Hudcovič podporovaný svojím poslaneckým klubom namiesto faktov používal pri argumentácii akurát tak svoje konšpirácie.