Na Slovensku každý píše, ale, bohužiaľ, takmer nikto nečíta
Hovorí sa, že na Slovensku už takmer každý píše, ale, bohužiaľ, takmer nikto nečíta. Aby ste sa dokázali orientovať v labyrinte vydávanej literatúry, ponúkame vám literárny tip, knižnú ochutnávku na tento týždeň.
Román je očarujúcou, tragikomickou a dramatickou ságou rodiny Buendíovcov, žijúcich vo fiktívnej dedinke Macondo v juhoamerickom pralese. (Autor: Artforum)
„O veľa rokov neskôr, zoči-voči popravnej čate, plukovník Aureliano Buendía si spomenul na to dávne popoludnie, keď ho otec vzal so sebou a on po prvý raz videl ľad,“ takto znie azda najznámejšia úvodná veta románu v dejinách literatúry. Gabriel García Márquez je autorom vety a, samozrejme, aj celého románu Sto rokov samoty, najznámejšieho a zásadného románu 20. storočia.
Román je očarujúcou, tragikomickou a dramatickou ságou rodiny Buendíovcov, žijúcich vo fiktívnej dedinke Macondo v juhoamerickom pralese. Dychberúce podobenstvo o samote, láske, živote a smrti ponúka márquezovské poňatie samoty – osamelosť uzatvorenia sa pred svetom, osamelosť milujúcich i nemilovaných, starých a chorých. Za príbehy, v ktorých sa realita prelína s fantáziou, mýtmi a legendami, získal Márquez Nobelovu cenu za literatúru.
Ivana Papcunová
