Dubu môžete vykať, lipe onikať
Známe porekadlo „Postav dom, zasaď strom, sploď syna,“ sa z našej mentality akosi vytratilo. Dom niet za čo postaviť, o strom sa treba starať. Na polievanie už niet času. A príjemná činnosť – splodiť syna – je v dnešných podmienkach tiež riziková.
Splodiť je ľahké, ale porodiť zdravé dieťatko, živiť a postarať sa oň je záväzok na celý život. Naši predkovia to zvládali aj v ťažších časoch, no spoločnosť nebola nastavená ako teraz. Konzumne. Ale zo strany mladých aj zodpovedne. Nie o deťoch som však chcela rozprávať. Zaujímali ma dnes stromy. Napríklad – ako dlho rastú a ako sa vyvíjajú.
Tak ako ľudia aj stromy rastú najrýchlejšie v mladosti. Môžu rásť nepretržite počas celého roka alebo aj s prestávkami, keď majú vegetačné obdobie. O deťoch sa hovorí, že rastú v spánku. A stromy, tie najviac rastú cez deň. Vraj až 66 percent ich hmoty pribúda za slnečného dňa. Pri mesiaci, teda v noci, rastú pomalšie – zväčšujú svoj objem či výšku o 34 percent. Najintenzívnejší rast vykazujú stromy zhruba v desatine svojho života, potom sa začína postupne spomaľovať.
Keďže stromy sú dlhoveké, pohlavne dozrievajú neskôr ako krátkoveké rastliny. Pomaly rastúce druhy začnú prvýkrát plodiť až v tridsiatom-štyridsiatom roku života. Zaujímavé je, že napríklad buk a jedľa plodia takmer až v päťdesiatom roku. Nie všetky druhy stromov kvitnú a plodia každý rok, závisí to od ich druhu, ale aj od podmienok okolia, medzi ktoré patrí znečistenie prostredia. Napríklad hrab alebo jarabina kvitnú a plodia každý rok, smrek raz za tri až štyri roky, dub za päť-šesť rokov a buk raz za šesť až osem rokov.
Ak teda pôjdete do lesa a zazriete dub či jedľu, uvedomte si, že ak sú pod stromami napadané žalude a pod jedľou šišky, môžete im pokojne vykať, sú určite staršie ako vy. A zhliadnuť v dedinke či za ňou, pri kostole či zvonici lipu, ktorá je symbolom Slovanov a pre včely v čase jej kvitnutia hotovou cukrárňou, je zážitkom, ktorý vám zaiste skrášli deň a naplní ho pohodou. Tej môžete onikať. Viera Dusíková
