Od premiérového Piešťanského trojuholníka uplynulo 70 rokov

  • Reportáž / História / Piešťany
  • 25. júla 2019, 12:09

Keď v roku 1948 skupina nadšencov založila piešťanský Automotoklub, jeho cieľom bolo čo najskôr usporiadať „volačo poránné“, a tým boli myslené motocyklové preteky v uliciach Piešťan. Vzorom pre usporiadateľov boli preteky v Bratislave, Trnave, Považskej Bystrici, Košiciach a, samozrejme, mnohé aj v Čechách.

Víťazi jednotlivých kategórií na Piešťanskom trojuholníku v roku 1949. foto: archív M. Bertoliho a J. Mendla

V prvom rade však v roku vzniku AMK zorganizoval na futbalovom štadióne jazdu zručnosti – tzv. ghymkánu. Nebolo to len za účelom pobaviť ľudí. Začínajúci motocyklový pretekár, keď chcel získať licenciu na rýchlostné cestné preteky, musel okrem terénnej súťaže absolvovať aj takúto ghymkánu, aby preukázal zručnosť pri ovládaní svojej motorky. A začínajúcich pretekárov v Piešťanoch bolo dosť.

Záujem divákov i usporiadateľov zvýšili aj úspechy vtedy začínajúceho domáceho jazdca Eda Bertoliho, ktorý vyhral svoje prvé preteky v Trnave v roku 1948 a v nasledujúcom roku vyhral II. Manínsky okruh v Považskej Bystrici aj II. Trnavský motookruh v kategórii 250 i 350 cm3 juniorov.

Tiež bol hodnotený úspech Františka Anderleho, ktorý sa stal vicemajstrom ČSR na trávnatej plochej dráhe do 175 cm3 a v tejto triede aj medzi juniormi štartoval. Z programu, ktorý som v otcovom archíve po rokoch „vyhrabal“, je zoznam prihlásených jazdcov a v každej vypísanej triede juniorov boli aj viacerí pretekári z Piešťan. Bratia Vičanovci venovali preto putovný pohár pre najúspešnejšieho jazdca z Piešťan.

Medzi juniormi štartoval Emil Švec na Manete, Anton Beneš na DKW 500, Štefan Kovalinka na DKW 125, František Anderle na Jawe 175 a Laco Bertoli na Jawe 250 a Ogare 350. V prvom roku vyhral pohár Laco Bertoli, v ďalších ročníkoch trikrát jeho brat Edo, takže pohár máme v zbierke zaradený medzi vzácne trofeje. Veď vyhrať preteky i priazeň domáceho publika býva úloha najťažšia.

Usporiadatelia pod vedením náčelníka AMK Laca Manasa vybrali trať v centre mesta, ktorá mala dĺžku 1500 metrov a viedla ulicami Kukučínova, Pavlovova (Winterova), Pionierska (Štefánikova), Štúrova, Bernolákova. Štart a cieľ bol na Námestí SNP. Podľa tvaru trate ju nazvali Piešťanský trojuholník.

V programe, ktorý som zdedil, jeho majiteľ poctivo zapisoval do poznámok prejazdy jazdcov jednotlivými kolami, takže aj po 70 rokoch je možné vytvoriť si obraz o priebehu jednotlivých kategórií.

A pred sedemdesiatimi rokmi (17. júla 1949) to v Piešťanoch vyzeralo takto: 15-tisíc zapálených divákov, ktorí zapĺňali ulice v okolí trate, ako prvú videli triedu juniorov do 100 cm3, v ktorej kraľovali Jawy Robot. Prvý z Manetov sa umiestnil až na štvrtej priečke. Zvíťazil Jaroslav Tůma (č. 88) z Hodonína. V nasledujúcom roku už bolo poradie pomeru Manet – Jawa obrátené.

Triedu do 175 cm3 juniorov vyhral Láďo Richter (č. 76) z Kroměříža, neskorší majster Rakúska, na ČZ 175. Vedenia sa ujal hneď od štartu a sledovaný Vojtechom Macekom z Bratislavy na DKW 125 zvíťazil. O tretie miesto bojoval aj Tibor Deliman z Košíc, neskôr popredný slovenský pretekár, ale nakoniec bol tretí Jozef Burza z Trnavy na DKW 125.

Trieda juniorov do 250 cm3 bola pomerne silno obsadená. Diváci očakávali, ako sa umiestni domáci Edo Bertoli, ten však na ich sklamanie neštartoval. Po sľubnom začiatku sezóny si pri dopravnej nehode zlomil nohu a mohol fungovať iba ako športový komisár. Veľmi slušne ho na Edových motocykloch zastúpil jeho starší brat Laco, neskôr riaditeľ Ceny Slovenska či zástupca ČSFR vo FIM v Ženeve aj ako jej podpredseda. Po štarte sa do vedenia dostal František Veverka z Brna na Jawe 250. V druhom kole ho vystriedal Gašpar Kováč (č. 60) z Trnavy na Rudge 250, ktorý si pred Veverkom vedenie udržal až do cieľa. V druhom kole vystriedal na treťom mieste jazdiaceho Aladára Kozela z Tatranskej Lomnice Laco Bertoli a v tomto poradí prešli aj cieľom – obaja na Jawe 250 pérák.

Napínavá bola aj trieda nad 250 cm3 juniorov, silne obsadená pretekármi z Brna, Ostravy, Prostějova na strojoch Norton, Rudge, Jap, BMW, Ogar. Od štartu viedol opäť Gašpar Kováč na Rudge 250, ktorý bol dobre rozbehnutý z nižšej kubatúry. Na čele bol však len do siedmeho kola, keď mu motocykel vypovedal službu. Na prvom mieste ho nahradil Oldřich Bartoš (č. 9) na Waltri 250. V tom istom kole sa na druhé miesto prebojoval Laco Bertoli na Ogare 350. Jazdil trochu opatrnejšie, pretože v tréningu mal pád, kde si zranil „sedaciu časť“, ktorú mu na mieste ošetrili sestričky Červeného kríža. Na treťom mieste jazdil František Veverka na Jawe 250 a v tomto poradí prešli aj cieľom. Štvrtý skončil Štefan Uhlík z Nového Mesta nad Váhom na stroji Rudge 500.

Mal som nutkanie nájsť ešte nejakého žijúceho pamätníka z Piešťan, ktorý by mi pomohol doplniť niektoré detaily pretekov a dostal som znamenitý nápad. Zavolal som Imrichovi Ciffrovi z Trenčianskych Teplíc predpokladajúc, že by o pretekoch mal niečo vedieť. Má 93 rokov a na preteky si dobre pamätá, pretože v nich dokonca štartoval na BMW 750 v triede nad 350 cm3 juniorov. V tom roku sa neumiestnil, avšak vynahradil si to v nasledujúcom roku, keď vyhral dve kategórie a navyše sa stal absolútnym víťazom medzi juniormi. Zoznam jazdcov nie je úplný, všetko bolo robené narýchlo, neobsahoval ani štartovné čísla pretekárov, ktoré si diváci dopisovali ručne.

Pán Ciffra mi upresnil príčinu pádu Laca Bertoliho: po výjazde zo zákruty nabehol v mieste, kde stávali taxíky, na koľaj, ktorú svojimi kolesami vytlačili do mäkkého asfaltu, a táto nerovnosť spôsobila jeho pád.

Ďalej som bol zvedavý na priebeh najsledovanejšej triedy seniorov nad 250 cm3. Mnohí diváci tipovali, že zvíťazí Alexander Kostolányi na Guzzi 500 Dondolino podporovaný továrňou Guzzi. Mal však nepodarený štart a až do siedmeho kola z dvadsiatich bol na piatom mieste. Od štartu až do 11. kola viedol výborný Jan Bíly z Prostějova na Nortone 500, keď sa pred neho dostal jazdec č. 23 a dokonca aj Zdeněk Wasserbauer, tiež z Prostějova, na Nortone 500. V 16. kole sa do čela vrátil Bíly a vydržal až do cieľa. Alexander Kostolányi sa v 15. kole prebojoval na tretie a v 19. kole na druhé miesto, keď predbehol Wasserbauera. Poradie v cieli bolo nasledovné: 1. Bíly (č. 12), 2. Kostolányi, 3. Wasserbauer. Bíly potvrdil svoje kvality aj v roku 1951, keď v Piešťanoch znovu vyhral triedu do 500 cm3 seniorov.

V triede do 250 cm3 seniorov slovenských jazdcov zastupoval len Andrej Meraj z Košíc na Jawe 250 pérák. Vedenia sa ujal František Bartoš na Waltri sledovaný Josefom Butulom tiež na Waltri, ktorým štyri kolá stačil Meraj na Jawe pérák. V piatom kole ho predbehol výborne jazdiaci Janka Robert, tiež na Waltri. V 10. kole sa prebojoval na druhé miesto, Butulu odsunul na tretie a v tomto poradí prešli cieľom.

Víťaz František Bartoš (č. 9) jazdil na tom istom Waltri, na ktorom zvíťazil v triede nad 250 cm3 medzi juniormi jeho brat Oldřich. Motocykel mal prevodovku a rám Rudge, do ktorého bol namontovaný motor Walter 250, jeden zo série motorov, ktoré dal konštruktér Jaroslav Walter do výroby hneď po vojne bez rámu a prevodovky.

Najsilnejšiu triedu juniorov nad 350 cm3 vyhral Miroslav Jurča (č. 12) na Nortone 500, druhý bol Miloš Richter na NSU, tretí Bedřich Bergl na Rudge. Ďalší osud Miroslava Jurča mi nie je známy. Napriek viacerým popredným umiestneniam sa akosi zo scény vytratil, čo je škoda.

Dnes môžeme len s úctou spomínať na všetkých, ktorí pomohli s organizáciou podujatia, ale aj vyzdvihnúť nezištnú pomoc a ochotu zúčastniť sa na uskutočnení pretekov od tunajších lekárov, sestier Červeného kríža, hasičov i bežných ľudí. Usporiadateľom sa podarilo zabezpečiť celkom slušnú účasť jazdcov z Česka i zo Slovenska. Aj keď to vtedy nebola absolútna špička, boli to pretekári, ktorí sa špičkou neskôr stali. Bol tak položený základ pre uskutočnenie ďalších hodnotných podujatí ako osem Piešťanských trojuholníkov, jedny preteky mimo mesta v roku 1957 až po 29. Cenu Slovenska s medzinárodnou účasťou motocyklov i automobilov.

Od tej poslednej uplynie 29. augusta tiež úctyhodných 30 rokov. Bola to posledná Cena Slovenska, ktorú usporiadal piešťanský AMK, ZO Zväzarmu, za pomoci vojakov z piešťanského letiska, zdravotnej služby lekárov a zdravotníkov z piešťanskej nemocnice, domácich zaškolených i hosťujúcich usporiadateľov. A tiež vďaka niekoľkým autobusom členov Verejnej bezpečnosti, ktorým sa podarilo zvládnuť cestnú premávku, pretože do Piešťan sa „valili diváci“ v nekonečných radoch automobilov, autobusov či motoriek zo všetkých smerov a cesty boli takmer upchaté.

Preteky však pokračovali a dúfajme, že pokračovať v Piešťanoch budú. Prajeme veľa úspechov a vitality všetkým, ktorí na tom pracujú – Piešťanskému motocyklovému klubu, Veteran Car Clubu Piešťany, Petrovi Balážovi a, samozrejme, všetkým, ktorí prikladajú ruku k dielu.

Nostalgicky sme sa vrátili do diania pred sedemdesiatimi rokmi, čo sa nám inak stáva dosť často. Prianie všetkým organizátorom som napísal v množnom čísle, pretože si to určite želáme všetci pamätníci i súčasní nadšenci motoristického športu a nielen v Piešťanoch! 

Piešťanec Ladislav Bertoli na Ogare 350 aj napriek pádu v tréningu skončil v triede nad 250 cm3 juniorov druhý. foto: archív M. Bertoliho a J. Mendla
Oldřich Bartoš z Ostravy na Waltri vyhral kategóriu juniorov nad 250 cm3. foto: archív M. Bertoliho a J. Mendla

Marián Bertoli s pomocou Imricha Ciffru, Jula Mendla a Eda Bertoliho ml.

7 Shares

Najnovšie správy

Dnes je piatok 6. decembra. Tento deň je Sviatkom sv. Mikuláša, patróna detí. Meniny má Mikuláš.
  • 06.12.2019, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
piatok, 6. december 2019
Meniny má Mikuláš, zajtra Ambróz