Letisko: Poslanci vyhodili von oknom verejné peniaze

Tento blog je záverečným blogom zhrňujúcim moje názory k téme piešťanského letiska pre rok 2019. Rozumne diskutovať na túto tému bude zrejme možné až po zverejnení výsledkov letiska za aktuálny rok. Bude to rok, keď sa prevádzková strata letiska opäť prehĺbi, ale možno až na základe týchto výsledkov zodpovední pochopia, že pre verejné financie ide o čiernu dieru, ktorá sa zväčšuje.

Piešťanci bývajúci pod vzletovým a pristávacím koridorom si po ukončení sezóny charterov možno konečne položia otázku, čo má pre nich prioritu – či ich osobný záujem žiť v pokojnom kúpeľnom meste alebo „verejný záujem“ na zisku zopár jedincov a spoločností vykúpený hlukom a obavami z kvality lietadiel a posádok nad ich hlavami.

Inak, vždy pri spomienke na piešťanské letisko si spomínam na francúzsku komédiu, ktorá sa začína tým, že majiteľ baru v blízkosti letiska, ktorý pri každom štarte musí držať regály, aby mu z nich nevypadli fľašky a poháre, ho predá vďaka svojim kamarátom z letiska, ktorí zorganizujú štrajk na dobu, keď ho ukazuje záujemcom o kúpu. To, čo je vo filme komédia, sa môže stať pre niektorých Piešťancov v budúcnosti smutnou realitou – to je ten „verejný záujem obyčajných ľudí“.

Obetovaná príležitosť a varenie žaby

V ekonomickej teórii sa často hovorí o tzv. obetovanej príležitosti. Tým, že piešťanskí poslanci schválili kapitalizáciu dlhu letiska za daň z nehnuteľností voči mestu Piešťany vo výške 688 500 eur, sa reálne vzdali možnosti napríklad vybudovať dodatočnú kapacitu asi 20 miest v domove sociálnych služieb alebo o pár miest vyššieho počtu miest v materskej škole.

Tento príklad som zvolil preto, aby som zhmotnil sumu pohľadávky mesta voči letisku do niečoho, čo mesto bezpochyby a urgentne potrebuje. Na ministerstve financií a aj v centrále Most-Híd by si mali tento bod miestneho zastupiteľstva z 27. júna 2019 uložiť a prehrávať ho vždy zástupcom mesta a Jozefovi Viskupičovi, keď prídu žiadať peniaze do rozpočtu mesta alebo kraja so zdôvodnením, že im nestačia na plnenie ich sociálnych funkcií.

Stalo sa totiž, že reálnym výsledkom tohto procesu je čistá strata pre mesto vo výške 688 500 eur, získanie podielu v stratovej spoločnosti, ktorá nevyžije bez prevádzkovej dotácie ďalších najmenej 20 rokov, a spoločnosti, ktorá ak má prežiť, bude potrebovať v najbližších rokoch investovať asi 25 miliónov eur do opravy a rozšírenia pristávacej dráhy, aby každý štart a pristátie väčšieho lietadla s vyšším referenčným kódom, ako má Letisko Piešťany (Piešťany 4B, povolené typy lietadiel s vyšším kódom bežné B737-800, kritický B757-200), nebol pre pilota stresový zážitok.

Prečo som nazval deje okolo letiska od roku 2017 „Viskupičovo varenie stratovej piešťanskej leteckej žaby“? Ide o to, že piešťanské zastupiteľstvo je podľa môjho názoru tou žabou, ktorú trnavský župan postupne zohrieva a žaba hlasom nejakého poslanca síce sem-tam zakváka, ale vždy sa ju podarí upokojiť rečami o žiarivej budúcnosti, ako aj na tomto zmienenom zastupiteľstve. A keď sa budú do tejto letiskovej polievky pridávať skutočné a podstatné ingrediencie – hluk, ďalšie vynútené investície, hradenie prevádzkových strát, reštrukturalizácia spoločnosti, skrytá privatizácia cestou vstupu „strategického investora“ – piešťanská mestská žaba už bude uvarená a z polievky nebude môcť vyskočiť.

Na čo sa treba pýtať predtým

Som, žiaľ, odkázaný na svoju skúsenosť, lebo množstvo informácií a dokumentov, ktoré pán Viskupič vo svojom vystúpení spomínal, dostal iba obmedzený okruh zainteresovaných a poslancov a zrejme pod zámienkou obchodného tajomstva sa ich zverejnenia asi nedočkáme. Z vyhýbavých odpovedí pána Viskupiča na tému ako ďalej na letisku sa dá usúdiť podľa môjho názoru nasledovné:

1. Pracuje sa s dvomi základnými spôsobmi zvýšenia leteckej prevádzky na letisku.

Príchod prevádzkovateľa malých súkromných lietadiel (asi šiestich), ktorý by si zriadil základňu na piešťanskom letisku s údržbárskymi a prevádzkovými kapacitami. Pri takomto počte lietadiel by to znamenalo najmenej 12-15 vzletov alebo pristátí denne.

Príchod spoločnosti realizujúcej nákladnú leteckú prepravu v nadväznosti na ďalšiu prepravu predovšetkým po ceste. Pre priemysel by to bol dovoz máloobjemných a drahších komponentov napríklad pre automobilový priemysel, ale môžu to byť aj spoločnosti prepravujúce balíkové a listové zásielky a veľké internetové obchodné platformy. Príchod takéhoto investora bude jednoznačne vyžadovať zásadnú investíciu do rozšírenia a opravy dráhy i obslužných systémov a najmä rozšírenie prevádzky na 24 hodín denne. Nočné lety budú samozrejmosťou.

2. V zásade celý proces oddlžovania zo strany verejných veriteľov smeruje k vytvoreniu kvalitnej pozície pre reštrukturalizáciu spoločnosti a maximálne uspokojenie súkromných veriteľov, ktoré zaručí bezproblémový a rýchly priebeh reštrukturalizácie. Takto očistená spoločnosť sa potom ľahšie odovzdá súkromnému strategickému investorovi, lebo sa mu zlacnia náklady na koncesiu, ktorá je najpravdepodobnejším spôsobom vstupu strategického investora. Bude to koncesia najmenej na 30 rokov.

Noví poslanci mestského zastupiteľstva by si s pochopením mali prečítať prvú a celú štúdiu profesora Antonína Kazdu „Posúdenie ekonomického stavu Letiska Piešťany a.s. vo vzťahu k akcionárovi Mesto Piešťany“ z roku 2016. Tam nájdu odpovede na otázky, ktoré na zastupiteľstve mali.

Slovensko je krajinou zlých a ťažko vypovedateľných zmlúv verejného a štátneho sektora s privátnym sektorom a zlých rozhodnutí v časovej tiesni a pod hrozbami škôd zastupiteľstiev.

Jozef Legény