Žatva v piešťanskom regióne je za nami, nastalo vytriezvenie

Bol suchý apríl, extrémne mokrý máj a potom zasa príliš suchý až tropický jún. Obilie, ktoré vyzeralo nádherne, nenasypalo tak, ako očakávali. Môžu za to aj vyčerpané, suché pôdy. Tie sa v kopcoch, kde sú napríklad vinohrady, postupom desaťročí bez výdatných zrážok, len s prívalovými dažďami, menia na púšť. Orná pôda tiež stráca svoju kvalitu.

„Zavolajte mi v piatok ráno, to už budem vedieť, ako zhruba na tom stojíme,“ požiadal nás predseda Agro – družstva Trebatice Jozef Galbavý, keď sme sa ho vo štvrtok spýtali, ako je na tom so sladovníckym jačmeňom. Žatvu sme na poli medzi Piešťanmi a Trebaticami, len kúsok od železničného priecestia, odfotili v pondelok 8. júla cestou z reportáže veľkého požiaru poľa so slamou na riadkoch za Vrbovým. „To nebol sladovnícky jačmeň, ostal z neho len kŕmny,“ skonštatoval predseda.

Výnosy sú o pol až jednu tonu nižšie

Na žatevný výjazd do družstva, ktoré hospodári v Hlohovci, vyšla v tie dni aj ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Ak by prišla do Bíňoviec, Dolného Lopašova či do Šterús a ďalších obcí, kde poľnohospodári bez podpory rezortu márne čelili nájazdom hrabošov poľných, asi by ju s veľkým nadšením nevítali.

Ani v Hlohovci nepanovalo všeobecné nadšenie z úrody. Predseda hlohovského družstva Anton Cebo skonštatoval, že výnosy ozimnej repky, jačmeňa aj pšenice sú priemerne o pol až jednu tonu nižšie. A tak družstvo príde takmer o pol milióna eur na tržbách za spomínané plodiny. Za klesajúcou úrodou na Trnavskej tabuli, ale i v iných oblastiach, sú nielen klimatické zmeny, ale aj nižšia úrodnosť pôdy. Poľnohospodári menej prihnojujú, pretože na hnojivá nemajú prostriedky. A pretože sa znížila na Slovensku živočíšna výroba, ani maštaľného hnoja niet v dostatočnom množstve. Pôdy sú suché, vyčerpané, bez dostatku živín.

Treba sa vrátiťk praktikám predkov

Ukázalo sa, a upozorňujú na to aj odborníci z Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch, že na udržanie vody v pôde treba veľké lány obilia predeliť remízkami, ako to robievali naši predkovia. „Pri agrolesníckych systémoch sa súbežne pestujú dreviny a poľné plodiny alebo dreviny a chovajú sa zvieratá,“ zdôraznil vedecký výskumník Génovej banky Martin Gálik.

Kedysi sa polia na Slovensku líšili nielen farbou, ale najmä ich charakterom. Neboli obsiate monokultúrami – tak ako dnes, keď sa pozriete na lány a všade na vás žiari prenikavá žltá farba repky olejnej. Prezentoval to na historickej a súčasnej mape z okolia Radošiny, keď ešte nedošlo ku kolektivizácii a naši starí rodičia mali medzi poľami medze, rástli tam stromy, boli tam remízy s drobnou zverou i vtáctvom. Voda z polí neodtekala ako pri súčasných prívalových dažďoch, ale držala sa v zemi a vyživovala rastliny, zvieratá aj vtáctvo.

Prínos agrolesníckych systémov je podľa M. Gálika ďalekosiahly. Je možné získať až 40-percentný nárast produkcie, dosahuje sa však kombinovaná produkcia (napríklad obilniny, drevo, ovocie zo stromov či iné produkty), nastáva teda diverzifikácia podnikania, tiež zachovanie biodiverzity. A tým, že polia pretínajú aleje stromov či kríkov, dochádza vďaka ich koreňovým systémom k spevneniu pôdy i zadržiavaniu vody – aj tej v hĺbkach. Stromy a kríky sú účinnými protieróznymi faktormi, pričom vďaka agrolesníctvu dochádza k viazaniu uhlíka v pôde, zadržiavaniu spomenutej vody, a tým i boja proti hroziacemu suchu a prudkým klimatickým zmenám. Vďaka agrolesníctvu pôda dokáže lepšie hospodáriť so svojimi živinami (lístie padá a prihnojuje pôdu), stromy či kríky tvoria spolu s osiatymi lánmi napríklad pšenice či repky významný krajinársky prvok.

Očakávania úrody sa nenaplnili

V trnavskom regióne, a potvrdil to i predseda regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Oliver Šiatkovský, sa očakávania z úrody nenaplnili. Repka nasypala priemerne len 2,3 tony na hektár, pričom v okresoch Trnava, Hlohovec a Piešťany bývali v minulosti až štvortonové hektárové výnosy.

Poľnohospodári sa musia podľa ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej pripraviť na klimatické zmeny, dôsledkom ktorých je sucho. Okrem pestovania suchuodolných odrôd by mali na poliach urobiť opatrenia na zadržiavanie vody, ďalej by sa mali zamerať na dostatok organickej hmoty v pôde a na vápnenie pôd. Nedostatok vápnika totiž spôsobuje, že všetky ostatné živiny sú pre rastliny neprístupné.

„Kombinácia vápnenia, organickej hmoty a zlepšenie hospodárenia na pôde by zlepšili aj hospodárenie s vodou,“ povedala na žatevnom výjazde na poliach Poľnohospodárskeho družstva Hlohovec Matečná. Ministerstvo disponuje odhadmi, podľa ktorých by úrody mali byť vďaka májovým dažďom o niečo vyššie. Poľnohospodári priamo na poli oponovali, že májové odhady poznačil suchý jún, preto sú už neaktuálne.

V rámci EÚ nemajú rovnaké podmienky

Podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emila Macha optimistický výhľad z konca mája je po suchom júni už menej optimistický. „Čo je veľmi dôležité pre spotrebiteľa, na Slovensku dopestujeme 1,6 milióna ton pšenice, spotrebujeme približne 600-tisíc ton a ostatnú vyvezieme, teda v tejto základnej komodite sme veľmi sebestační. Cena pšenice má na konečný výrobok – chlieb, pečivo – iba minimálny vplyv, keďže tvorí len asi 25 percent z nákladovej ceny výrobku,“ dodal Macho. Čo sa týka vodozádržných opatrení, organického hnojenia a vápnenia pôdy, poľnohospodári sú podľa neho pripravení robiť tieto opatrenia, ale potrebujú k tomu aj podporu, aby mali rovnaké podmienky ako poľnohospodári inde v Európskej únii.

Oliver Šiatkovský skonštatoval, že očakávania dobrej úrody sa v trnavskom regióne zatiaľ nenapĺňajú: „Podpísal sa pod to suchý apríl, v máji síce pršalo, ale v júni prišli opäť suchá a veľmi vysoké teploty, časť obilnín zahorela. V prípade pšeníc a jačmeňov to bude mať vplyv aj na ich kvalitu, takže ružové okuliare už nemáme.“

Viera Dusíková/SITA