Piešťany bez stresu: Letisko značky „Prepáčte“

Viete si predstaviť podnikateľa, ktorý investuje svojich vyše 600-tisíc eur do akcií spoločnosti, ktorá je už viac ako päť rokov nepretržite stratová? Viete si predstaviť podnikateľa, v tomto prípade mesto, ktorý do spoločnosti investuje časť svojich celkových zdrojov napriek tomu, že nemá zdroje na oveľa staršie potreby (bazén) a ani na naliehavejšie nové povinnosti (odpratávanie snehu z chodníkov, obedy zadarmo na školách patriacich pod správu obce, nové opatrenia vyplývajúce zo sociálneho balíčka vlády, ale aj cyklotrasy…), alebo na vyššie mzdy zamestnancov mesta?

Letisko Piešťany je akciová spoločnosť, podnikateľský subjekt. Ak sa podnikateľský subjekt sám neuživí svojou činnosťou, môže fungovať iba vtedy, ak sa jeho vlastníci, akcionári, dohodnú, že ho budú z nejakých dôvodov držať umelo nad vodou – dotovať. Ale to už nie je o podnikaní. Nestačí tvrdenie majoritného akcionára, že letisko považuje za verejnú dopravnú infraštruktúru. Najmä ak zároveň argumentuje, že to prospeje cestovnému ruchu. Inými slovami všetci obyvatelia mesta, ale aj celého kraja, sa majú skladať na jedno z najziskovejších odvetví ekonomiky – cestovný ruch. Takáto dohoda o nepodnikaní letiska (zmena štatútu či obchodnej stratégie) však medzi akcionármi letiska nie je. Naopak, je tu realita.

Žije tým, že vytvára dlhy

Táto akciová spoločnosť žije zo svojej podstaty tým, že vytvára dlhy, a to sa nedá donekonečna… V takýchto prípadoch zostáva pre budúcnosť posledná možnosť – predať svoj majetok, pozemky, budovy, stroje a zaplatiť dlhy. A ukončiť svoju podnikateľskú činnosť. Výnimkou je situácia, ak by niekto chcel vykúpiť jeho dlhy, napríklad zámenou za pozemky…, ale to by znamenalo likvidáciu, nie záchranu letiska. V tejto súvislosti treba mať na zreteli, že politikom netreba veriť, tých treba kontrolovať.

Letisko dosahuje už viac ako päť rokov stratu, ročne medzi 400- až 700-tisíc eur. Letisko má už viac ako päť rokov záväzky – dlhy, ktoré oscilujú okolo dvoch miliónov eur a z roka na rok rastú! Letisko má nahromadenú stratu zo svojej podnikateľskej činnosti vo výške 6,5 mil. eur. Kedy sa vráti čerstvému investorovi (mestu Piešťany) jeho vklad, ak podľa zákona pred výplatou dividend najskôr musia byť zlikvidované (= účtovne vyrovnané) straty z minulosti?

Hmlisté vyhliadky na budúcnosť

Akademická štúdia (Antonín Kazda) ukázala, že letisko bude sebestačné, ak dosiahne okolo 100-tisíc pasažierov ročne. Tohtoročný nárast o štyritisíc a hmlisté vyhliadky na budúcoročný nárast o ďalších pár tisíc sú ďaleko od reality spraviť z letiska prosperujúcu firmu a ďaleko od možnosti dosahovať zisk a očakávať návratnosť investície, nehovoriac o negatívnych dopadoch intenzívnej prevádzky na letisku na mesto (nik doteraz nespočítal) a nebodaj etablovanie carga. Pri tomto modeli podnikania letiska to jednoducho nie je možné.

Dokazujú to aj výsledky letísk z miest ako Klagenfurt či Karlove Vary a prakticky všetkých stratových slovenských malých letísk s týmto modelom ich využitia. Dokonca, keď sa pozrieme do novej vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030, uvažuje sa s kompletnou rekonštrukciou vzletových a pristávacích dráh alebo vybudovaním príslušnej infraštruktúry aj pre odbavenie leteckého nákladu na letiská v sieti TEN-T – na Letisku M. R. Štefánika, Letisku Košice a Letisku Poprad (opatrenie 237.).

Ako bude Letisko Piešťany chcieť konkurovať? Kto bude platiť jeho prevádzku a kapitálové investície? To sa v stratégii Letiska Piešťany nedozvieme.

Len viera v krajšie zajtrajšky nestačí

Pre objektivitu je potrebné zvýrazniť, že „sekeru zaťali“ predchodcovia súčasných volených predstaviteľov už v roku 2018 a nebyť chyby vo výpočte, tak by sa o premene dlhu letiskovej spoločnosti na akcie mesta Piešťany asi vôbec nediskutovalo. Napriek tomu bolo možné požadovať pred rozhodnutím podstatne viac dôkazov o pozitívach a negatívach zámeru. Ak niekomu stačí viera v budúci úspech, mal by povedať, dokedy bude veriť a čím bude garantovať, ak sa zmýlil.

Nepatrí sa preniesť dôsledky vlastného rozhodnutia na tých, ktorí mu zverili správu financií a majetku. Ak si nebol istý, a nepochybujeme, že je to zložitá záležitosť, mohol sa obyvateľov mesta opýtať. Samozrejme, po zverejnení všetkých argumentov pre a proti. Ak by väčšia obyvateľov Piešťan súhlasila s neistým výsledkom rozhodnutia a prevzatím bremena vyplývajúceho z rozhodnutia, mal by aspoň jasný mandát urobiť to, čo urobil.

Jedno je isté, hodnota tejto firmy nepretržite a dosť výrazne každoročne klesá. Je priam úsmevné počúvať slová poslancov: „Je to síce ekonomický nezmysel, ale verím projektu.“ Bolo by zaujímavé zistiť, či by piešťanskí poslanci, ktorí hlasovali za investíciu do tejto stratovej firmy, investovali do nej aj svoje vlastné peniaze? Ak nie, možno tu hovoriť o zodpovednom hospodárení s našimi spoločnými peniazmi a majetkami? Ak banke na úver stačil predložený podnikateľský plán, zástupcom obyvateľov mesta by stačiť nemal.

Poslanci si mohli položiť napríklad aj otázku, či má mesto zotrvať v stratovej spoločnosti alebo regulovať rozvoj územia inými nástrojmi, ktoré majú k dispozícii: plánovacie, daňové, poplatkové… a zo spoločnosti vystúpiť. Pričom hlavným kritériom by malo byť efektívne využívanie spoločných financií a majetku.

Každý Piešťanec prispel 20 eurami

Ale to je iba ekonomický pohľad na vec. Mesto získalo vymenením dlhu ďalšie dve percentá nepotrebných akcií stratovej spoločnosti. Toto zasa mnohých potešilo. Akcie majú síce nulovú ekonomickú hodnotu, za to však táto záchrana má vysokú emočnú hodnotu. Máme letisko! A to patrí k histórii nášho mesta! Čo nás po tom, že je stratové!

A tak každý občan mesta prispel zo svojho vrecka asi 20 eurami na záchranu letiska. A bude na jeho prevádzku prispievať aj v budúcnosti. Každý rok. Hoci vo forme zvýšenej ceny parkovného, zvýšenej ceny dane z jeho vlastnej nehnuteľností, strpením horšej kvality údržby zelene, nezvyšovaním kvality jedál detí v školách, nedostatku sociálnych služieb, menej podpory pre športovanie detí a pod. Každý ďalší rok, či chceme či nie, budeme musieť znovu prispievať. Zázraky sa totiž nedejú. Prepáčte.

Žiaľ, takáto „záchrana“ letiska neznamená ani pomoc Piešťanom ako kúpeľnému mestu. Tých pár tisíc cestujúcich, ktorí tu pribudnú vďaka zotrvaniu letiska, totiž nie sú kúpeľní hostia. O náraste počtu kúpeľných hosti nie sú známe žiadne fakty, zmluvy, obchodné dohody. Argumentovať všeobecnou deklaráciou súkromného vlastníka kúpeľov, ktorému desať rokov letisko nechýbalo, by zďaleka nemalo stačiť. Naopak, mesto by malo investovať do propagácie svojej značky, nie iných, a do infraštruktúry, ktorá turizmu prakticky pomôže.

Sme presvedčení, že budúcnosť Letiska Piešťany sa stane opäť témou. Najneskôr na budúci rok. A potom ďalší a ďalší dovtedy, kým si mesto ako akcionár spoločnosti vopred neujasní s obyvateľmi predstavu o využití severnej časti katastrálneho územia mesta, nedefinuje podmienky, na ktorých bude trvať, a prestane iba reagovať na podnety zvonka. Dovtedy nie je možné efektívne spravovať mesto.

Vždy „utrpíme“ nejakú investíciu a potom budú trvalo bývajúci občania znášať jej dopady, zatiaľ čo benefity si odnesú iní. To platí, podľa nás, aj všeobecne, nielen v prípade letiska. Zatiaľ nie sme, našťastie, v situácii ako mnohé destinácie, ktoré sa hnali za „popularitou“ s vidinou ziskov a dnes im ostali len problémy. Treba sa však poučiť z chyb iných, pričom niekedy je menej viac.

Viliam Vavro

V mene Stálej konferencie PN 2034 – mesto bez stresu.