Odišiel vzácny človek…
V utorok 25. júna 2019 nás vo veku 88 rokov naveky opustila Ľudmila Sílešová, dlhoročná učiteľka odborných predmetov v Hotelovej akadémii Ľudovíta Wintera v Piešťanoch. Bola poslednou zo starej „gardy“ učiteľov, ktorá si pamätala na začiatky školy v budovách Santa Mária, Zdravoprojekt a Park Hotel. Varenie začínala učiť v kuchyni na sporáku na uhlie v Sv. Morici (City Hotel) a na odbornú prevádzkovú prax chodila so žiakmi do Chirany, do Tesly a do vojenských kasární.
Ľudmila Sílešová sa narodila 10. apríla 1931 v Podlužanoch. V odbore sa vyučila na Vyššej dievčenskej škole v Kroměříži, ale veľa sa naučila aj od svojej matky, ktorá bola vo svojom okolí vychýrenou kuchárkou.
V hotelovej škole pôsobila v rokoch 1963-1986. Jedlá vychádzajúce z jej rúk alebo zo strany žiakov, ktorých viedla, boli symfóniou krásy a delikátnej chuti. Nikdy nezostala stáť na jednom mieste, vždy túžila po niečom novom, vždy chcela prekvapiť novým nápadom a variáciami. A tak nezáživné jedlá šesťdesiatych rokov pripravovala inovatívne, s láskou a s pokojom jej blízkym. Jedlá plnila zeleninou, pripravovala na ananáse, na banánoch, na brusniciach, s baklažánom a podobne. Sladké koláče, hydinové a strukovinové šaláty, aspiky, slané pečivo, plnené penami sa stávali neodmysliteľným doplnkom každého posedenia, gastro-výstavy, banketov a akcií v škole aj mimo nej. A nielen počas akcií, ale často potešila kolegov v zborovni aj dákou dobrotou. Vynikajúce výrobky, vychádzajúce z jej rúk, doslova spievali, ba i atmosféru ich prípravy a konzumácie dokázala spríjemniť, pohladiť slovom a úsmevom.
Nikto ju nepočul kričať na žiaka, skôr dlhé hodiny varenia oživila spevom. Bola ústretová voči kolegom, vždy ochotná pomôcť. Na žiadosť o hocijaký recept reagovala typickou vetou: „No sadni si a píš!“ Súkala recepty z hlavy bez nahliadnutia do kuchárskych kníh.
Bola stálou členkou hodnotiacej komisie na súťažiach učňovského školstva Zenit, kde do vyhrotenej súťažnej atmosféry, plnej napätia, si začala nôtiť, preto ju volali „spievajúci komisár“.
Jej vysokú odbornosť mali možnosť zažiť celé generácie žien – gazdiniek z Piešťan a zo širokého okolia. Nebolo hádam organizácie a podniku, v ktorom by nerobila Kurzy varenia, Kurzy pečenia alebo Kurzy studenej kuchyne. Bola hlboko veriaca, vieru si nedala vziať ani v najprísnejšej komunistickej dobe. S jej kuchárskym umením sa pri agapé, cirkevných podujatiach, stretli aj cirkevní hodnostári a rádové sestry.
Žiaci ju milovali, pozývali svoju pani profesorku na abiturientské stretnutia, aj keď im nebola triednou. Počas pôsobenia v škole viedla dve triedy, ktoré milovala, a žiaci ju mali za svoju mamu. Posledné stretnutie so svojou triedou absolvovala mesiac pred svojím odchodom. Ako vždy, aj teraz im napiekla sladké koláčiky a svoj slaný správový posúch s kôprom. Nezabudla priniesť každej darček. K háčkovaným a vyšívaným kúskom, ktoré od nej už mali, pridala tentoraz ručne navliekané náhrdelníky z korálok.
„Život je život, raz ideš medzi tŕním, raz medzi ružami,“ hovorievala Ľudmila Sílešová. A keď prechádzala tŕním, vedela si cestu životom naplniť či spríjemniť umením, piesňami i vnímaním a absorbovaním okolitej krásy. A to všetko vkladala do svojich žiakov, do výtvorov gurmánskeho sveta a do nás všetkých.
Lydka, česť Tvojej pamiatke!
Za Hotelovú akadémiu Ľudovíta Wintera Otília Jurgová
