Ľudský odpad ohrozuje aj vzácne operence

Ako náš odpad vtáky ovplyvňuje? Aj zo Slovenska sú známe prípady, keď sa labute, kačice a iné vodné druhy zamotali do zvyškov rybárskych vlascov, tie sa im dostali do zobáka, okolo krídiel alebo znehybnili nohy. Niekedy ide aj o zapichnutie háčika do zobáka. Niektoré druhy si po výstelku hniezd chodia na skládky – nebezpečné časti boli nájdené  a odstránené z hniezd bocianov, hají, orlov, volaviek, mnohých spevavcov (napr. drozdov či žltochvostov). „Išlo o odpady, do ktorých sa mohli zamotať mláďatá i dospelé jedince, respektíve taký, ktorý ich mohol zraniť,“ povedala Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku.

Známy je dokonca prípad z hniezdenia vzácneho sokola červenonohého, ktorý sa zamotal do zvyškov povrazu, používaného na zviazanie vriec s osivom. Hospodári odpad po sebe jednoducho nechali pohodený na poli. Odtiaľ ho ako stavebný materiál na hniezdo priniesla vrana, ktorej stavba sa v nasledujúcej sezóne zapáčila práve vzácnemu sokolovi. Povraz ho uväznil, preto nedokázal odletieť a zaobstarať si potravu a uhynul. Vodné vtáky trpia nielen škodlivou potravou, ktorú im ľudia hádžu (pečivo a zvyšky jedál).

Nebezpečné sú igelity, zvyšky balónov a podobne, ktoré vtáky skonzumujú, tie im v tráviacom trakte škodia. Síce nie plastovým, ale tiež nebezpečenstvom našej doby sú takzvané lampióny šťastia, zaznamenané boli prípady vtákov uhynutých po popálení ich ohňom (napríklad aj u nás veľmi vzácnej plamienky driemavej). „Osobitným prípadom sú žuvačky. Potom, ako skončia na zemi, ich nájdu drozdy, považujúc ich za svoju prirodzenú potravu – larvy hmyzu. Drozd, ktorý prehltne lepkavú hmotu, má osud spečatený,“ vysvetlila Deutschová.

„Každý z nás má oveľa viac možností zmeniť veci k lepšiemu, než si myslíme, stačí malá úprava správania. Dobrá správa je, že ekologické správanie je stále modernejším trendom, zvlášť u mladej generácie,“ doplnila Deutschová.

Jozef Vojčiniak, zdroj: Ochrana dravcov na Slovensku