Ratnovská zátoka: Príklad, ako vplyvní ľudia môžu ignorovať zákony!

Priestor ležiaci v katastrálnom území Piešťan doteraz slúžiaci hlavne na vodnolyžiarske športy noví majitelia premenili viac-menej na disko záliv pripomínajúci Chorvátsku pláž Zrče na Pagu. Aj keď úrady presne vedia, čo sa tam deje, s dvojicou majiteľov si vraj nikto nevie dať rady. Našich zistení sa chopili aj investigatívni novinári zo spravodajského webu aktuality.sk a čo všetko sa im podarili zistiť okolo zdanlivo atraktívneho areálu v Ratnovskej zátoke, vám prinášame v nasledujúcich riadkoch.

Podradný „šmejd“ či luxusná rozprávka?

Dvaja „bradatí bratia“ sa za štyri roky prepracovali predajom hamburgerov až k luxusnému plážovému rezortu pre mladých v Piešťanoch. Tak aspoň prezentujú Lukáš a Patrik Masárovci na internete svoj nový projekt Bearded Brothers WakeSoul.

Plážový rezort je v skutočnosti čiernou stavbou. Prevádzkuje ju eseročka Labonte, ktorá si uvádza sídlo na rovnakej adrese, akú má útulok pre bezdomovcov v Nitre.

Tropické teploty na konci júna zaplnili plážový rezort na Sĺňave do posledného miesta. Tínedžerky v plavkách sedia okolo bazéna pod drobnohľadom zväčša potetovaných mladíkov. Vlny na jazere si užíva partia nadšencov, zatiaľ čo čašník nosí chladené nápoje k ležadlám pri bazéne. Personál sa ani na chvíľu nezastaví, popri stole prechádza aj „bradatý“ majiteľ rezortu Patrik Masár. „To je ako v Kalifornii,” rozjíma pri pohári chladenej koly jeden z návštevníkov. Piešťanský rezort pripomína v tú chvíľu hollywoodsky sen. Logá bradatých bratov sú pri jazere, na plastových pohároch aj na tričkách zamestnancov.

Mnoho mladých Piešťancov je nadšených: dôstojné miesto na kúpanie v kúpeľnom meste pre mládež chýbalo ako soľ. Kúpalisko Eva už roky zúfalo volá po rozsiahlej rekonštrukcii, preto miestni skôr uprednostnia aquapark v Trnave alebo kultovú Zelenú žabu v Trenčianskych Tepliciach.

Video nájdete TU.

Čudné praktiky v „meste snov“

Problémom je, že plážový rezort je príkladom, ako môžu vplyvní ľudia na Slovensku beztrestne obchádzať zákony. Luxusne pôsobiaci rezort je totiž čierna stavba.

„Investorovi boli stavebné práce v priebehu mesiaca máj viackrát zastavené, avšak na písomnú výzvu ani na výzvy počas vykonania štátneho stavebného dohľadu priamo na stavbe nereagoval,” uviedla hovorkyňa piešťanskej radnice Drahomíra Moretová. Mesto Piešťany potvrdilo, že ide o nepovolenú stavbu, ktorá sa nachádza v chránenej oblasti.

„Momentálne prebieha stavebné konanie s príslušným stavebným úradom. V našom záujme je získať v čo najkratšom čase príslušné dokumenty tak, aby to bolo v súlade s legislatívou,” oponuje prevádzkovateľ objektu Patrik Masár.

Keď 15. júna prišla do WakeSoul kontrola z inšpekcie životného prostredia a stopla večerné akcie, o niekoľko hodín neskôr sa tam konala veľká nočná disco párty.

Patrika Masára si následne predvolal „na koberček“ aj primátor Piešťan Peter Jančovič. Otázne je, prečo nedokázal nelegálnu stavbu nikto reálne zastaviť a investorovi klepnúť po prstoch.

Historka o rodinnom podniku je lož!

Mesto plánuje plážový areál povoliť dodatočne, ak investor doloží všetky potrebné povolenia od ďalších úradov. Potrebuje tiež preukázať, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami.

„Samozrejme, celý tento koncept by sa nám nepodarilo odštartovať bez úžasného tímu ľudí, s ktorými spolupracujeme,” prezradili o sebe majitelia WakeSoule v inzertnom rozhovore na portáli Refresher.

Novinári zistili, kto v skutočnosti stojí za plážovým rezortom. Historka o rodinnom podniku mladých bratov je lož.

Spoločnosť Labonte, prevádzkovateľ plážového rezortu, vlastnia síce dvaja muži, ale iba jeden z bratov – Patrik Masár. Druhým spoločníkom vo firme je albánsky Macedónec Džemil Šefkii.

„2019 hayalim gercek oldu,“ napísal si Macedónec Džemil Šefkii v rodnom jazyku na sociálnu sieť začiatkom tohto leta. V preklade to znamená: „Sen pre rok 2019 splnený.“ K statusu pridal fotografie ohňostroja z otváracej párty na WakeSoule.

Sídlo v útulku pre bezdomovcov

Pri hľadaní sídla Labonte nás navigácia vedie ulicami Nitry až pred budovu, ktorá stojí na Štúrovej 55. Pre istotu zaparkujeme o niekoľko blokov ďalej, na parkovisku nákupného centra a pešo prichádzame pred zelenú bránu. „Mesto Nitra, Útulok pre bezdomovcov,” stojí na tabuli, ktorá visí na stene budovy.

Na parkovisku za bránou sú motorka a biele SUV. Na prvý pohľad je jasné, že nepatria bezdomovcom. „Labonte? To nepoznám, skúste sa opýtať vedľa,” odpovedá nám žena v teplákoch a s utrápeným výrazom v tvári, keď sa jej pýtame na podozrivú firmu.

Firma má túto adresu zapísanú v obchodnom registri, adresa je aj na bločkoch, ktoré vydávajú zákazníkom v plážovom rezorte. Okrem spoločnosti Labonte sídlia na rovnakej adrese podľa obchodného registra ďalšie dve firmy s cudzojazyčnými konateľmi.

Žene sa poďakujeme a odchádzame, náš odchod sleduje z diaľky zavalitý holohlavý muž.

Nitrianska radnica: Nič o tom nevieme!

Budovu útulku vlastní mesto Nitra, ktoré nedalo žiadnej firme súhlas na používanie jej priestorov. „Mesto plánuje vo vzťahu k obchodnému registru podniknúť ďalšie právne kroky za účelom bližšieho oboznámenia sa so skutkovým stavom vecí a listinami, na základe ktorých prišlo k zapísaniu adresy Štúrova 55 ako sídla týchto spoločností,” uviedol hovorca mesta Tomáš Holúbek.

Podľa našich informácií zisťujú, či neboli sfalšované údaje mesta pri zápise. „Sídlo firmy je na Štúrovej 55, no útulok pre bezdomovcov sa reálne nachádza vedľa nášho sídla. Naša presná adresa firmy je Štúrova 1424/55. Túto informáciu považujeme za tendenčnú v snahe uškodiť nášmu menu,” ohradil sa bradatý brat Patrik Masár k sídlu firmy.

Hoci podľa Google Maps aj katastra ide o rovnakú budovu, rovnaké popisné číslo má aj sídlo Šefkii Holding. Prečo na bločkoch z pokladničnej kasy neuvádzajú celú adresu, Masár nevysvetlil. Rovnako ani neodpovedal na dodatočnú otázku, či firma Labonte sídli v susednom areáli Šefkii Holding.

Albánski Macedónci v Nitre

Klan Šefkiiovcov je v meste pod Zoborom známou skupinou. Albánski Macedónci prišli na Slovensko ešte v 90. rokoch minulého storočia. Oficiálnu verziu príbehu porozprávali nedávno pre regionálnu televíziu TV Nitrička.

„Priezvisko Šefkii je v Nitre a širšom okolí známe svojimi kaviarňami a nezabudnuteľnou chuťou zmrzliny, ktorej výrobu zastrešujú traja bratia,” uviedla redaktorka TV Nitrička v propagačnom videu.

Pri bližšom pohľade na rodinu zmrzlinárov sa však vynára pavučina eseročiek, ktoré patria rodinným klanom z Macedónska. Rozpliesť ju nie je jednoduché.

Džemilov brat Zulkufli robil biznis (cez eseročku LKW leasing) s ďalším macedónskym klanom – Kukuliovcami. Presnejšie, LKW Leasing v minulosti vlastnil Zulkufli Šefkii s firmou Dituria, ktorá patrila Kukuliovcom.

Džemil a Zulkufli evidovali sídla svojich ďalších firiem v Grand Hoteli Sole v Nitre. Aj túto budovu vlastnia Kukuliovci cez eseročku Dituria.

Hotel je jedným zo symbolov mesta, v minulosti bol známy ako Hotel Tatra. Aj v tejto budove pôsobili v pozadí Šefkiiovci.

Vzťahy medzi klanmi

„Bradatý brat“ Patrik Masár sa od spojenia s ostatnými albánskymi Macedóncami dištancuje. Hovorí, že podozrivé mená nepozná a Šefkii je pre nich iba investor.

„Podľa mojich najnovších informácií je pán Kukuli bývalým zamestnávateľom pána Šefkiiho z roku 1992. Pán (Seat – pozn. red.) Aličauši je jeho bývalý spolužiak, ani s jedným však nie je v kontakte. Pána Vadalu nepozná ani jeden z nás, nám nie je známe, z akého dôvodu sa nás na nich pýtate,” odpísal nám majiteľ WakeSoulu Patrik Masár.

Džemil Šefkii nereagoval na naše otázky, týkajúce sa prepojenia na skupinu macedónskych podnikateľov z juhu Slovenska.

Kukuliovci sa dostali do povedomia spoločnosti po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Husniriza Kukuli obchodoval s Antoninom Vadalom pri jeho kšeftoch s dépeháčkami na solárnych paneloch.

Rodiny spája viacero biznisových väzieb

Rodiny Aličauši a Kukuli spája viacero biznisových väzieb, opísal vlani projekt #allforjan. Klan Kukuliovcov zviditeľnil Husniriza Kukuli, ktorý pôsobí najmä v Leviciach. V meste kontroluje najväčšie nákupné centrum Dituria, angažuje sa v poľnohospodárstve a vlastní areál textilky Slovenka.

Oficiálne si to neuvádza, no v Macedónsku financuje rovnomennú nadáciu Dituria, na čele ktorej stojí tamojší vysokoškolský profesor Musa Musai. Ten sa vo svojich prácach venuje aj tomu, ako veľmi povzniesla islamská kultúra Európu v čase, keď ju okupovala Osmanská ríša.

Rodiny Aličauši aj Kukuli spája aj zvláštny biznis model. Do svojich firiem zaregistrovali desiatky krajanov z albánskej časti Macedónska, ale napríklad aj z Turecka, najčastejšie ako konateľov vo svojich firmách. Dôvod? Konatelia mohli legálne pôsobiť na Slovensku.

Zmrzlináreň aj na Kúpeľnom ostrove

Prechádzame sa naďalej Nitrou a hľadáme ďalšie firmy Šefkiiovcov. „Štefánikova trieda 20, to je o tri bloky ďalej,” odkazuje nás predajca starožitností v Nitre. Po niekoľkých krokoch prichádzame pred schátranú pasáž, na jej začiatku sú tri schránky s menami Šefkiiovcov. Zároveň je to aj kontaktná adresa Zulkufliho Šefkiiho a ďalšej eseročky Džemil Šefkii – Charlie. Podľa údajov z katastrálneho úradu vlastní celú túto budovu aj s pasážou Zulkufli Šefkii.

Zaujímavosťou je, že rodina prevádzkuje aj sieť zmrzlinární Casa Mia. Jedna z ich prevádzok sa nachádza priamo v Piešťanoch, oproti kúpalisku Eva. V meste, s ktorým teraz vedú spor o čiernu stavbu.

Vráťme sa však späť k rezortu WakeSoul a klanu Šefkiiovcov. Ako sa vôbec spojili „bradatí bratia“ Masárovci s Macedóncami? „Vzhľadom na to, že s našou značkou sme boli na úrovni startupu s malou prevádzkou, nie je nič neobvyklé prizvať do projektu investora,” vysvetľuje Patrik Masár spojitosť s týmto klanom.

Od hamburgerov k luxusnému rezortu

Masárovci sú v Nitre známi prevádzkou oproti študentskému internátu, kde predávajú hamburgery. Na rovnakej ulici v minulosti sídlila aj iná firma Džemila Šefkiiho – The Queens. Výstavbu areálu WakeSoul financovali podľa slov Masára z vlastných zdrojov a tiež od Macedónca. Džemil Šefkii na žiadnu našu otázku ohľadom WakeSoulu neodpovedal.

Keď Masár a Šefkii odkúpili minulý rok firmu od predošlých majiteľov, spoločnosť Labonte – vlastník plážového rezortu – už mala zmluvu na prenájom areálu a staré hygienické povolenia. Topila sa však v dlhoch. Z poslednej účtovnej uzávierky za rok 2018 vyplýva, že základné imanie spoločnosti bolo vo výške mínus 300-tisíc eur.

„Vyhlásiť konkurz malo predchádzajúce vedenie tejto firmy, pretože straty z predchádzajúcich rokov sa nimi kumulovali, a teda z uvedeného dôvodu má firma záporné imanie. V našom záujme je toto záporné imanie vykryť,” vysvetľuje Patrik Masár.

Rezort pre úrady akoby nejestvoval

Zatiaľ čo rezort veselo funguje, úrady k problému pristupujú vlažne.

„Pod názvom WakeSoul Ratnovce neregistrujeme žiadny rekreačný areál ani prevádzku,” potvrdzuje Tomáš Hauko z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Trnave.

Tá síce dala súčasnému prevádzkarovi, firme Labonte, v roku 2015 súhlas na prevádzku kuchyne s terasou vo „vodnolyžiarskom areáli Ratnovská zátoka“. V tom čase však išlo o iný projekt, ako spustili v júni Masár a Šefkii.

Hygienici sa bránia, že prevádzku kontrolovali vlani v lete, i keď WakeSoul funguje len od júna tohto roka. Hygienici neboli na kontrole ani mesiac po veľkolepom spustení prevádzky. Doteraz neudelili ani žiadne sankcie.

Na pozemkoch vodohospodárov

Časť pozemku pod WakeSoul pritom vlastní štát. Správcom je Slovenský vodohospodársky podnik. „V platnej nájomnej zmluve sú uvedené aj možné stavebné zásahy zo strany prevádzkovateľa, ktoré však podliehajú stavebným procesom a povoleniam. Tieto procesy sú v kompetencii prevádzkovateľa,” uviedli vodohospodári.

Na otázku, či štátny podnik plánuje problém riešiť, už hovorca vodohospodárov Marián Bocák neodpovedal.

Problémy s rezortom majú aj v Štátnej ochrane prírody. WakeSoul sa nachádza v chránenom areáli Sĺňava, ktorý je zároveň chráneným vtáčím územím. Ochranárom prekážajú diskotéky, prípad v júni posunuli na inšpekciu. „Podali sme podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia na prešetrenie nedodržania podmienok rozhodnutia,” uviedla v odpovedi Štátna ochrana prírody.

Polícia prijala dva podnety

Na údajnú nedotknuteľnosť plážového rezortu sa nám pritom mimo záznam posťažovali aj niektorí úradníci z piešťanskej radnice.

„Viete, polícia to nerieši, lebo sú za tým Albánci,” povedal nám v telefonickom rozhovore jeden zo zamestnancov mestského úradu. Ako informovalo mesto Piešťany, zo strany mestskej polície tam nebol doteraz potrebný výjazd.

Štátna polícia nevedela odpovedať na otázku, koľkokrát zasahovali v súvislosti s plážovým rezortom. „Informačný systém, ktorým disponuje polícia, nedokáže vygenerovať výjazdy do konkrétnej lokality na základe zadania názvu lokality a ani počet oznámení na linku 158 na základe uvedeného kritéria,” zdôvodnila krajská hovorkyňa trnavských policajtov Martina Kredatusová.

Zatiaľ však v súvislosti s prevádzkou rezortu vedia o dvoch prípadoch. „Polícia prijala podnet pre podozrenie z ohrozenia a poškodenia životného prostredia. Boli vykonané prvotné úkony v zmysle zákona, zhromaždené listinné dokumenty a zabezpečené ďalšie dôkazy,” doplnila Kredatusová. Kritiku miestnych rázne odmieta. „Nie je pravdou, že polícia sa prípadu nevenuje, vecou sa riadne a zákonným spôsobom zaoberáme,” dodala hovorkyňa.

Jozef Vojčiniak/aktuality.sk,