Po stopách Plulíka s prekonaním vrtochov počasia

 

Ani dve spŕchnutia, ktoré rozzelenali prírodu Považského Inovca a zastihli účastníkov na trase, im neprekážali, lebo hneď potom sa ukázalo slniečko, a tak si každý mohol vychutnať nádheru troch prírodných pamiatok Dolnosokolských jaskýň a Visiacich skál ako i Vladove pietne miesto. Manželov Tuchscherovcov zastihol dážď nad jaskyňami a Ľubomír to ocenil: „Keď začalo pršať, vrátili sme sa do jaskyne, kde sme v pohode s ostatnými v družnej debate prečkali dážď.“

V stredu 26. júna uplynulo už 11 rokov od tragédie v Himalájach, keď pri zostupe z osemtisícovky Broad Peak z doposiaľ nevyjasnených okolností sa Vlado nevrátil do základného tábora a je vyhlásený za nezvestného.

Tento skromný všestranný horský športovec, ktorý sa umiestňoval na popredných miestach v bežeckých i cyklistických horských maratónoch, bol aj špičkovým horolezcom a v poradí len piatym Slovákom, ktorý stál na najvyššom bode našej planéty, na Mount Evereste (8848 m.n.m).

Z množstva horolezeckých ocenení si ale najviac cenil zimný nonstop sólo prechod 26 kilometrov dlhého hrebeňa Vysokých Tatier, ktoré zdolal v roku 1997 za 50 hodín čistého lezeckého času a 72 hodín nonstop prechodu a dostal zaň ocenenie Výstup roka s hviezdičkou od SHS JAMES. Vtedajší predseda horolezeckého zväzu Igor Koller sa o tom vyjadril: „Výkon Vlada Plulíka zostane zapísaný ako jeden z najväčších, aký sa našim alpinistom kedy podaril, a to nielen v tatranskej histórii.“ A z mediálnych informácií vyplýva, že tento výkon nebol doposiaľ prekonaný.

Pietne miesto mu vybudovali členovia jeho rodiny a priatelia a stojí na hrebeni Sokolích skál, na ktorých začínal svoje horolezecké aktivity, a ako povedal jeho brat Marian, nemal to asi jednoduché: „Prvé lano mal z nášho stavebného výťahu.“ Jeho spomienková tabuľa je umiestnená aj na Symbolickom cintoríne pod Ostrvou pri Popradskom plese vo Vysokých Tatrách, ktorú navrhol Pavol Károly, a pomníček mu zhotovil na ľadovci Baltoro v Himalájach aj Peter Hámor, ktorý s ním v spoločnej expedícii vystúpil taktiež na Mount Everest v roku 1998.

Na pietnom mieste s nádherným výhľadom na hrebeň Považského Inovca, na zrúcaninu hradu Tematín v pozadí a na najvyšší vrch krajinného celku Krahulčích vrchov, na Marhát (748 m.n.m) s rozhľadňou, si minútou ticha uctilo pamiatku Vlada a vzdalo hold jeho športovým výkonom vyše 50 účastníkov podujatia.

Medzi účastníkmi cieľovej jazdy na horských bicykloch z Piešťan, ktorý si vďaka sledovaniu postupu dažďa na GPS naplánoval prestávku v dobre zásobenom a prekrytom krátkodobom stánku „Pod Širákom“ na Výtokoch, bol aj Michal Foltýn z Nitry, ktorý sa na margo bicyklovej trasy vyjadril: „Ešte som sa nestretol z akciou, na ktorej by mali strážené cyklodepo priamo na hrebeni pohoria, no to vaše bolo výborne umiestnené. Odložený bicykel mi tak neprekážal pri krátkej skalami posiatej odbočke pešieho prechodu k Vladovmu pietnemu miestu a naspäť, skrátka super riešenie.“

Z reči nakoniec vysvitlo, že tento účastník minulý rok vystúpil na jeden z najkrajších vrchov na svete, na gruzínsku päťtisícovku Kazbek (5047 m.n.m). „Stál som pred niekoľkými rokmi na jeho vrchole, je to môj Everest a najkrajší vrch, na ktorý som kedy s kamarátmi z klubu vystúpil,“ povedal predseda organizačného výboru podujatia Ladislav Beleščák, a tak sa o výstupe naň rozvinula široká debata.

Tiež absolútnou zhodou okolností bolo, že expedíciu Kazbek 85 organizoval vtedy Odbor turistiky TJ Tesla Piešťany, ktorého nástupníckou organizáciou je terajší hlavný organizátor podujatia Po stopách Vlada Plulíka – Klub slovenských turistov Tesla Piešťany.

Z ďalšieho naplánovaného programu sa pre dážď nepodarilo vytvoriť živý olympijský symbol pri príležitosti Olympijského dňa 2019 a turnaj v záhradnom krikete O putovný pohár Vlada Plulíka vyhral Matej Krajčírik z Banky, ktorý sa narodil 23. júna 2008, len tri dni pred vyhlásením Vlada za nezvestného.

Ceny pre víťazov, ako i pre najmladšieho, najstaršieho a najvzdialenejšieho účastníka venovalo občianske združenie Vlada Plulíka Piešťany a Olympijský klub Trnava. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí podujatie podporili, podieľali sa na jeho organizácii svojou dobrovoľníckou činnosťou a najmä tým, ktorí napriek nepriaznivému počasiu prišli, uctili si pamiatku Vlada a urobili aj niečo pre svoje zdravie. Dovidenia o rok.

lb/th