Piešťanský festival
Ako lepšie sa môžeme zoznámiť s históriou či pripomenúť si ju než prostredníctvom spomienok ľudí, ktorí ju zažili na vlastnej koži? V tomto príbehu si piešťanská výtvarníčka a galeristka Nadežda Mikolášiková zaspomínala na minulosť Piešťanského festivalu.
Mala som 13 rokov, keď som s mamou absolvovala prípravy na udalosť roka, na Piešťanský festival. Bola to veľkolepá slávnosť kultúry, hudby. V tom čase sa dejiskom udalosti stal Liečebný dom Slovan, kam pricestovali diváci, poslucháči z celej Československej republiky.
Slávnostne oblečené sme do Slovana vstupovali so zatajeným dychom. Oblečenie, róby sme si pripravovali už od Vianoc. V tom čase bolo veľkým kumštom zohnať materiál. Používali sa, vlastne prešívali šaty po babičke. S topánkami to bolo podobné.
Keď prišiel deň „D“, na toaletný papier som si natočila vlasy. Po vyschnutí vlasov som mala, dá sa povedať, „afroúčes“. Návod: „Hárok odtrhnutého papiera sa po dĺžke poskladal a zručne sa okrútil. Na túto pomôcku sa vlhké vlasy namotali.“ Neskôr sa situácia vylepšila, boli dostať natáčky.
Kultúrne akcie od roku 1949 na pôde mesta najskôr organizoval Okresný dom osvety. Po územnej reorganizácii, vychádzajúc zo štatútu mesta Piešťany, schválila Rada Mestského národného výboru 14. augusta 1958 nové kultúrno-osvetové zariadenie – Kultúrne a spoločenské stredisko. Epiteton „Piešťany – mesto múz“. Najväčšej tradícii sa teší v našom meste Piešťanský festival, neskôr sa premenoval na music festival Piešťany.
Okrem Slovana sa operné a baletné predstavenia konali v dnes zničenom amfiteátri. Komorné vystúpenia boli obľúbené z druhej strany terasy Slovana. Po vybudovaní Domu umenia je táto kultúrna udalosť situovaná väčšinou v tomto zariadení.
Nadežda Mikolášiková
