Na gajdách i fujare hrá Miro už v nebeskej muzike
Piešťanskí folkloristi, ale najmä rodina, blízki, priatelia a bývalí kolegovia či susedia sa minulý týždeň rozlúčili s bývalým gajdošom a fujaristom folklórneho súboru Striebornica, Miroslavom Trnovcom. Pohreb sa konal v pondelok 27. mája na cintoríne na Bratislavskej ceste.
Spoluzakladateľa Striebornice a neskôr jej organizačného vedúceho pochoval rímskokatolícky kňaz. Pohreb bol vznešený, pietnu atmosféru dotvárali piesne Ave Maria a Na Kráľovej holi z repertoáru rodiny Hlbockej. Za slovenských gajdošov sa so svojím spolupútnikom rozlúčil hrou na gajdách Andrej Jobus z Vrbového. Ľudová hudba pod vedením Petra Obucha odprevadila M. Trnovca s jeho obľúbenou skladbou. Smutná, bolestná rozlúčka sa zavŕšila pohostením v hoteli Piešťany, kde si každý, kto sa karu zúčastnil, pripomenul chvíle prežité s týmto pre mnohých vzácnym človekom.
Bol manželom, otcom, dedkom, svatom, svokrom, priateľom aj dobrým diskutérom, múdrym a rozhľadeným človekom. Ťažko znášal dni choroby, neúspechy aj pády, ale vždy stála pri ňom ako pevná skala jeho manželka Zuzana. „Prežili sme spolu 52 rokov a vychovali tri deti, za čo mu patrí naša úcta,“ zdôraznila Z. Trnovcová a zdvihla čašu s prípitkom, pričom ju všetci prítomní nasledovali. Potom už len spomínali. V dobrom. Lebo čiara života bola preťatá a s ňou sa zlomilo všetko. Vyplávali len pekné a veselé spomienky.
Miroslav Trnovec sa narodil 22. augusta 1941 v Banskej Bystrici v rodine bankového úradníka. V roku 1950 sa musela rodina z Banskej Bystrice vysťahovať a usadili sa v Stupave, kde malý Mirko vychodil základnú školu. Stredoškolské štúdia ukončil na gymnáziu v Bratislave a neskôr pokračoval v štúdiu na Vysokej škole technickej, odbor geodézia a kartografia. Po skončení školy sa zamestnal ako geodet v Hydrostave v Bratislave.
V roku 1967 sa oženil so Zuzanou Čimovou, s ktorou postupne vychovali tri deti, syna Rastislava, dcéru Miriam a syna Michala. V roku 1976 sa presťahoval spolu s rodinou do Piešťan, kde pôsobil ako vedúci projekcie vo firme Hydrostav. Podieľal sa na výstavbe jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach, neskôr na výstavbe jadrovej elektrárne v Mochovciach.
V roku 1993 ho z Hydrostavu prepustili, čo sa odzrkadlilo na jeho zdraví. Zamestnal sa na Mestskom úrade v Piešťanoch, kde po čase pôsobil na poste vedúceho odboru dopravy. Po piatich rokoch musel tento post opustiť zo zdravotných dôvodov a odísť do invalidného dôchodku.
Bol nadšeným folkloristom, a keď sa zakladal folklórny súbor Striebornica, bol pri jeho zrode. Pôsobil v ňom ako organizačný vedúci a sólista v hre na gajdy a fujaru.
Mal rád hory a svoju chalupu v obci Hodruša-Hámre, kde veľmi často chodieval so svojou rodinou. Veľa pekných chvíľ strávil na svojej chalupe práve aj s FS Striebornica. Bol veľmi zručný, mal záľubu aj v autách a motorizme, opravoval hudobné nástroje, bol veľmi sčítaný človek.
Na sklonku života sa mu splnil sen, spolu s manželkou sa presťahoval do rodinného domu. Zomrel doma 22. mája 2019. Tak, Mirko náš, nech ti to tam hore dobre vyhráva a ladí. Odpočívaj v pokoji!
Viera Dusíková