Koniec nočnej oblohy, ako ju poznáme

  • Spravodajstvo
  • 7. júna 2019, 00:00

Nie je azda na svete nič krajšie ako hviezdami rozsvietená nočná obloha. Zdá sa však, že tento svet romantikom nepraje. Obloha už nebude nikdy taká, ako ju poznáme milióny rokov. Zmenia ju satelity siete Starlink, ktorých má byť na obežnú dráhu vypustených až 12-tisíc. A to len preto, aby sme mali rýchlejší internet.

Pohľad na Zem so satelitu SpaceX. © Twitter SpaceX

Vypustenie satelitov siete Starlink, ktoré na nočnej oblohe hneď po štarte misie vyzerali ako reťazec svetiel, vyvolalo veľký záujem. Ide o prvých 60 satelitov, na nízkej obežnej dráhe ich má byť podľa plánu až 12-tisíc.

Šnúra svetiel pohybujúcich sa od východu k západu sa veľmi skoro rozpadne, pretože satelity sa dostávajú na vlastné obežné dráhy. Mnohých prekvapila viditeľnosť satelitov, rozbehla sa tak diskusia, ako ovplyvní pozorovanie nočnej oblohy hotová sieť, ktorá má mať 12-tisíc satelitov, píše portál tn.cz.

„Poslal som tímu Starlink správu, ktorá sa týkala redukcie albeda (miera odrazivosti telesa). Lepšie poznatky získame, až satelity dosiahnu svoje obežné dráhy a natočia solárne panely k Slnku,“ reagoval Elon Musk, majiteľ firmy SpaceX, do ktorej portfólia okrem súkromných kozmických letov patrí aj realizácia satelitnej internetovej siete Starlink.

Nebo bude podľa astronóma Petra Horálka pripomínať svetelné diaľnice s pomerne pravidelnými preletmi umelých „svetlušiek“ letiacimi od jedného obzoru k druhému.

„Avšak veľkou mierou do ne/viditeľnosti družíc prispieva poloha človeka na zemeguli, respektíve striedanie ročných období. Napríklad u nás najintenzívnejšie ročné obdobie pre viditeľnosť družíc je v čase okolo letného slnovratu, keď Slnko neklesá príliš hlboko pod obzor a veľké množstvo družíc nezmizne v zemskom tieni. Týka sa to ale najmä družíc vo výškach rádovo tisícok kilometrov alebo družíc, ktoré lietajú nad severným obzorom, kam slnečné lúče dosvietia aj v priebehu polnoci,“ vysvetlil Horálek.

Vlak zo satelitov Starlink prechádzajúcich cez Leiden v Holandsku asi 22,5 hodiny po ich vypustení. (foto: Marco Langbroek, Leiden, Holandsko)

Naopak, v zimnom období, keď Slnko zapadá hlboko pod obzor, sú družice pozorovateľné len pár desiatok minút po západe alebo východe Slnka.

Sieť Starlink, pokiaľ ju bude skutočne tvoriť 12-tisíc satelitov, bude znamenať aj sťaženie astronomického pozorovania. „Samozrejme, hustota družíc navýši množstvo tzv. umelých zákrytov hviezd a prelety budú početnejšie cez pozorované nebeské objekty. Do istej miery to prekáža hlavne pri tzv. fotometrickom meraní, ak družice preletia cez nejakú pozorovanú tzv. premennú hviezdu, ktorej jasnosť sa fyzicky mení. Astronómovia z tých premien študujú vlastnosti hviezd, avšak vplyv by nemal byť zásadný,“ doplnil Horálek.

Horšie podľa neho bude fotografovanie hmlistých objektov, kde družice budú lietať početnejšie cez pozorované pole a fotografi si budú musieť posilniť matematické algoritmy pre potlačenie týchto nežiaduce svetelných stôp.

Najhoršia situácia ale nastane pre astronómov pozorujúcich v rádiovom rozhraní spektra. Časť elektromagnetického žiarenia im totiž umožňuje mapovať vesmír tam, kde je v iných oblastiach spektra prakticky nepriehľadný.

„Každý satelit bude vysielať rádiové signály, aby mohol komunikovať so Zemou, a astronómom, ktorí sa spoliehajú na rádiové vlny, aby študovali vesmír, Starlink môže priniesť so sebou nové komplikácie,“ uviedol Horálek.

Jozef Vojčiniak, zdroj: tn.cz

43 Shares

Najnovšie správy

Vodiči môžu jazdiť po dvoch zmodernizovaných úsekoch ciest s celkovou dĺžkou 8,5 kilometra. Kraj má v tomto roku na rekonštrukcie…
  • 21.10.2020, 16:06
  • Piešťanský týždeň / Kraj / Spravodajstvo
streda, 21. októbra 2020
Meniny má Uršuľa, zajtra Sergej