Veľký úlet alebo otvorenie letnej kúpeľnej sezóny v roku 1939

Husársky kúsok Imricha Gablecha a jeho priateľov si v Piešťanoch presne po 80 rokoch vo štvrtok 7. júna zopakujú s historickým lietadlom. Ľudovít Ivanič bol jedným z ôsmich vojakov, ktorí sa týmto útekom navždy zapísali do histórie Slovenska. Išlo o prvé formovanie sa odboja proti Slovenskému štátu s jeho vtedajšou hlavou Jozefom Tisom. Svoje spomienky porozprával v knihe Príbehy na krídlach od Miroslava Horáka a Milana Varsíka z roku 1977.

Osem statočných a otvorenie sezóny

Letci František Knotek, Ján Lazar, Jozefovia Káňa, Hralo a Rehák, Karol Valach, hlavný mechanik Ľudovít Ivanič a najmä neskorší vojnový hrdina Imrich Gablech sa týmto stali vzormi pre mnohých, ktorí v tom čase nesúhlasili s režimom J. Tisa. Nešlo pritom o spontánnu akciu, útek plánovali už skôr. Atmosféra v štáte ani v Piešťanoch nebola vôbec príjemná.

„Toho roku sa sezóna začína veľmi smutno. Následkom všeobecnej politickej situácie kúpeľných hosťov vôbec niet. Čo sa od pamäti nestalo, kapela nekoncertuje, podniky sú zatvorené – ba tie podniky, ktoré ešte v zime boli otvorené, ako Cyril pavilon a kaviareň Royal, sa týmto dňom zatvorili,” píše sa v kronike mesta Piešťany k vtedajšiemu otvoreniu kúpeľnej sezóny. Navyše platy zamestnancov v meste dramaticky klesli o polovicu, robotníkov presúvali na práce do nacistického Nemecka.

Zámožnejšia trieda židov podľa zápisov kroniky uteká do zahraničia – do Palestíny, Veľkej Británie a Kanady, židovské obchody sa zatvárajú, čo pocítili najmä bežní ľudia.

„Len v obmedzenej miere možno dostať kávu, ryžu a vôbec články dovážané z cudziny,” píše sa v kronike mesta. Zmeny sa však nekončia – 5. mája gardisti bubnovaním rozpustia piešťanské obecné zastupiteľstvo a menujú náhradnú vládu.

Napätie cítiť aj medzi letcami, ktorí v tom čase pôsobia na letisku v Piešťanoch. Najmä medzi pilotmi, ktorí boli školení ešte za Československa, aby chránili prvú republiku pred Nemcami a ostatnými agresormi. Rozdelenie krajiny a krok do područia nacistom pre nich znamenalo kapituláciu.

Rozbuškou k úteku sa stal neškodný konflikt v krčme tri dni pred úletom. Skupina letcov na čele s Ivaničom a Gablechom popíjala v krčme u Novotnej. Kde je alkohol, tam sa aj spieva, a tak si letci vyškolení v Československu začali spievať slovenské aj české piesne.

Letci gardistov vyhádzali oknom

„Chlapci, sokolíci, my vám veríme a vy nás chcete sklamať, nespoľahliví ste, jedine my gardisti sme Slováci,“ spomína si Ivanič na karhanie zo strany skupiny gardistov z Hlinkovej ľudovej strany, ktorí sedeli vedľa nich. Reči o pravoverných Slovákoch však konflikt ešte viac rozpálili, k slovu sa dostali päste a kopance. Rany padali z oboch skupín podnapitých mužov. „Bola z toho poriadna mela, gardisti lietali jeden cez okno, druhý cez dvere, ale o chvíľu tam bola pohotovosť a zobrali nás rovno do basy,“ opisoval roztržku Ivanič.

Po dvoch dňoch za mrežami – 6. júna – sa dostali na slobodu a čakal ich trest. Vtedy padlo zásadné rozhodnutie v skupine čechoslovakistov. „Zajtra odlietame,” navrhol Ivanič.

Mal to byť deň ako každý iný. Písal sa 7. jún 1939 a letci na piešťanskom letisku – najmä stíhači – museli na povinné plávanie na kúpalisko Eva. Pri hangároch ostal iba jeden z dôstojníkov, ktorý sa však o nich nestaral. Skupina ho prekabátila historkou, že sa idú pripraviť na letecké dni v Nitre, ktoré sa mali konať onedlho.

„Vopred sme si vybrali tri Š-328 a jednu Ab-101. Lietadlá boli pripravené už niekoľko dní v hangároch, šetrili sme ich, nedávali sme ich ani na pravidelné cvičné lety,” rozprával v knihe Ivanič. Nebol to však vôbec jednoduché. Ak by ich chytili, čakali by letcov kruté tresty alebo by ich vo vzduchu zostrelili.

Cez Poľsko až do Veľkej Británie

„Ako prví sme mali štartovať ja a Hrala, lebo naša stojednotka bola najpomalšia. Ostatní chlapci sa však ktovie prečo splašili, do dvanástej chýbalo desať minút, keď motory revú na plné obrázky a ktorýsi roluje na štart. Taký bol vyplašený, že aj uzáver na hadici vzduchovej fľaše zabudol uvoľniť a ťahal ju za sebou,” uviedol Ivanič.

Nakoniec sa však „veľký úlet” podaril a skupina pristála v Poľsku. „Pri Kraľovanoch sme odbočili po Orave na sever, preleteli sme kopce a o niekoľko minút sme boli nad rovinou. To by už mohlo byť Poľsko, myslím si, prikazujem Jožovi, aby sa spustil nižšie,” opisoval dramatický prelet Ľudo Ivanič. Žiadnu mapu pri sebe nemali. „Pomohol osvedčený letecký zvyk, napikovali sme na železničnú stanicu. V názve bolo dvojité W a im na konci. Zdá sa mi, že to bol Oświencim.” Pred pristátím ešte vytiahli z lietadla veľkú bielu plachtu, aby ich Poliaci nezostrelili. Prežili.

Úlet sa podaril a skupina sa nakoniec pridala k poľskej armáde – oficiálne ako juhoslovanskí študenti.

Po obsadení Poľska sa neskôr dostali do Veľkej Británie, kde v službách Royal Air Force (RAF) bojovali proti nacistickému Nemecku. Imrich Gablech sa zúčastnil ako dispečer aj slávnej operácie Overlord – vylodenia v Normandii.

Veľký úlet si po rokoch zopakujú

Po 80 rokoch – presne na hodinu – si pamätníci a milovníci vojenskej histórie prídu úlet pripomenúť opäť na piešťanské letisko.

„Priletíme jedným lietadlom, Antonovom An-2. Ide o veľký dvojplošník, ktorý je podobný lietadlu, s ktorým odletel aj Imrich Gablech,” prezradil Zdeněk Sadecký zo spolku leteckej histórie Czech Spitfire Club.

Sadecký sa roky venuje popularizovaniu československých letcov v odboji, s leteckým esom Gablechom sa poznali osobne. „Stretávali sme sa, pomáhali sme mu na záhrade, opravovali odkvapy, kúrenie. O to viac chceme pripomenúť tieto udalosti, lebo máme s Imrichom Gablechom osobný vzťah,” vysvetľuje Sadecký, prečo sa rozhodli pre veľkolepú pripomienku tohto vojnového hrdinstva.

Lietadlom odštartujú z Jihlavy už v stredu, aby vo štvrtok privítali návštevníkov podujatia a prerozprávali im príbeh okolo skupiny pilotov od Gablecha. Presne napoludnie vyštartujú smer Poľsko a odtiaľ naspäť do Jihlavy.

„Pripravujeme aj jedno prekvapenie, ale všetko bude záležať od počasia,” láka divákov vo štvrtok na letisko Sadecký. V pláne je aj prípadný prelet nad rodnou obcou Imricha Gablecha. Czech Spitfire Club sa naposledy predstavil na Festivale letectva Piešťany minulý mesiac. Ich stánok s historickým lietadlom a desiatkami príbehov prilákal stovky ľudí. Zavítal tam aj majster sveta v leteckej akrobacii Martin Šonka, aby vzdal česť osudom československých letcov v RAF.

„Československá – alebo česká a slovenská história – má svojich hrdinov, ktorí mali svoje ideály, i keď sa o nich neučí na školách a nie sú takí popularizovaní, ale boli veľmi dôležití. O to viac by sa na nich nemalo zabudnúť,” odpovedá na záver Zdeněk Sadecký, prečo sa akcia vlastne koná.

Ako spolok chodia po Česku a Slovensku a pripomínajú si zabudnutých hrdinov, letecké esá, ktoré bojovali za slobodu proti Nemcom. Minulý rok si v Lednickom Rovnom pripomenuli pamiatku tamojšieho rodáka Antona Vanka.

Vojenský letec na Kvetnú nedeľu v roku 1943 spolu s piatimi kamarátmi ukoristili lietadlo na letisku v Trenčianskych Biskupiciach a utiekli strastiplnou cestou cez Turecko až do Veľkej Británie. Na ostrovoch sa tiež pridali k RAF a bojovali za oslobodenie Slovenska.

Nie všetky úteky sa však skončili slobodou. Niekoľko týždňov po úlete Gablecha a spol. chceli uniknúť aj dvaja mechanici z letiska v Nitre. Skončilo sa to tragicky: jeden zahynul potom, ako sa mu padák pri núdzovom zoskoku zachytil o lietadlo, druhý dostal vysoký trest.

Rudo Sivý