Krásny „koniec sveta“
Ako lepšie sa môžeme zoznámiť s históriou či pripomenúť si ju než prostredníctvom spomienok ľudí, ktorí ju zažili na vlastnej koži? V tomto príbehu piešťanská výtvarníčka a galeristka Nadežda Mikolášiková nazrela na históriu miesta niekoľko kilometrov vzdialeného od Piešťan. Prečítajte si jej spomienky na Novú Lehotu.
V rámci akcie „čo môžeš vidieť dnes, neodkladaj na zajtra“ sme si spravili výjazd do susedného okresu do Novej Lehoty. Výjazd to bol dvojgeneračný. Pohľad na krásne zelené porasty a spomienky.
Do tohto kraja som bola raz privezená ako povojnové dieťa so svojou maminou. Spoločnosť rodín Valachovcov, Urbanovcov a Kresse išla hľadať pozemok na chatu. Pán Urban pestoval včely. Hľadali a hľadali, až našli na úpätí jednej hory neďaleko hospodárstva Lackovcov.
Mali sme možnosť využívať pohostinnosť týchto rodín. U Urbanovcov v jednej časti chaty urobili hosťovskú izbu, kde sme spávali. Pri každom sviatku, voľne, sme autobusom išli do Novej Lehoty a potom lesom na ich chatu. Mamina vždy niečo navarila, to sme v ruksakoch ťahali cez potok hore.
Rodiny to boli spoločenské a po večeroch sa spomínalo. Pán Urban spomínal, ako sa vracal peši z koncentračného tábora, ako mnohí jeho spoluväzni neprežili, ako sa zachránili jeho dvaja synovia, v tom čase maloleté deti. Prišli o mamu, ktorá skončila v plynovej komore. Vychovávateľka z rodiny chlapcov zachránila. Po vojne sa stali manželmi a mali spolu dve dcéry. MUDr. Valach zasa spomínal na príchod do Piešťan z Podkarpatskej Rusi. Pán Kresse sa dostal do Piešťan z Ašu.
Návštevy, ktoré na chatu chodievali, tiež spomínali. MVDr. Škarka – s ním som rada chodila na hríby – mal veľa zaujímavých príbehov.
Čas uháňal, mala som 17 rokov. Išla som do školy do Brna, potom do Prahy a na 30 rokov do Bratislavy. Moja rodina sa rozrástla. Z nostalgie som ich často vozila na Lehotu na hríby, maliny, čučoriedky.
Vrátili sme sa za mojou maminou a tiež „babinou“ do Piešťan.
Spomínam na MUDr. Továryho, ktorý sa počas vojny schovával na Lehote spoločne Miškom Schwarzom.
Zaujímavé je, že v tejto dedine dokázali žiť vedľa seba rodiny rôzneho náboženstva v priateľstve a v zhode. Krčma Juríkovcov hostí veľmi často televízne štáby, natáčajú v nej seriál Horná Dolná.
Je tu krásny pokoj. Čistý vzduch. V zime sa tu kúri „na lopatku“. Stále tu žijú ľudia!
Nadežda Mikolášiková
