Zasaď si svoj strom
Po tom, čo som sa minulý rok túlala po kanadských roliach a zistila, že na poľných cestičkách sú trhliny široké ako päsť a dlhé niekoľko metrov, mám úprimnú radosť z daždivých dní. Všetko ožilo, zazelenalo sa. Ale žiaľ, už po jedinom dni, keď v sobotu nepršalo, sa pod kríkmi opäť objavili suché fľaky. Málo je toho dažďa, veru málo.
Potvrdzuje to aj klimatológ Pavol Faško, ktorý hlási, že v apríli zaznamenal monitoring extrémne sucho na približne polovici územia Slovenska. Vraj na Slovensku máme jasný plán, ako čeliť dôsledkom sucha a nedostatku vody. Chcú tu obnovovať mokrade, brehové porasty, poškodené ekosystémy a vysádzať remízky. Teda všetko to, čo robili naši predkovia bez projektov a veľkých orácií. V mestách a dedinách chce ministerstvo podporovať zadržiavanie dažďovej vody formou zberných jazierok alebo sudov, dažďových záhrad, vegetačných stien alebo striech.
Peniažky vraj treba pýtať z eurofondov. Do výzvy na ich získanie sa môžu prihlásiť obce aj mestá. Pripadá mi to ako škriabanie sa ľavou rukou za pravým uchom. Ale dobre, proti gustu žiaden dišputát. Teší ma tiež, že po toľkých zdieľačkách na sociálnych sieťach, kde celým svetom putovali fotky z holorubov najkrajších lesov Slovenska a vagónov či ťahačov naložených guľatinou smerujúcich na vývoz, sa konečne spamätali aj správcovia našej krajiny. Koľkí z toho profitovali, je mi jedno. To ich bude Peter lustrovať pred nebeskou bránou.
Lesníci mali na jar vysadiť viac ako 12,5 milióna stromčekov na kalamitných miestach. Za každý vyrúbaný strom mali posadiť dva nové. Lenže – aj tu môže byť háčik. Ak to nestihli včas, do májových dažďov, zrejme sa namáhali zbytočne. Veď ako má prežiť sadenička v holorube bez zavlažovania? Pochybujem, že ju budú zalievať krhličkami deti zo škôlky, letci cisternami z lietadiel či hasiči genfovakmi na štvorkolkách.
Ironizovanie tu nie je na mieste. Lenže sadenice sa majú sadiť najmä v priestoroch po vykonanej ťažbe (vražde) stromov alebo na plochách, kde predchádzajúce zalesňovanie robili síce asi s nadšením, no zbytočne. Čuduj sa svete – naplánovali si ho zle. Sadeničky zničili neskoré mrazy, letné suchá alebo hladná zver. Ak teda stromčeky nepokropí slzami Pán Boh z oblohy, opäť budú môcť konštatovať – sadili sme, ale, žiaľ, neujali sa.
A tak – ak je ešte čas, skúste aj vy vo svojom okolí vysadiť tento týždeň nejaký stromček. Môj známy tak robí, na tajnáča sadí tam, kde si to ľudia ani nevšimnú. Vraví, že nepotrebuje slávu a ani pokuty za nedovolenú činnosť na verejnom priestranstve. Sadí preto, že ho srdce bolí z toho sucha. Chce zanechať zeleň pre deti slovenskej zeme.
Viera Dusíková
