Vrbovské pivničky voňali vínom a láskou
Podzemie mestečka rozprestierajúceho sa pod šikmou vežou ožilo uplynulú sobotu milovníkmi kvalitných vín. Slovenskí vinári a ich kolegovia z Moravy v troch štýlových historických pivniciach pripravili ochutnávacie eldorádo.
V pivnici, ktorú odhalili pri rekonštrukcii nádvoria Kúrie Mórica Beňovského, ale aj o pasáž ďalej, v mestskej pivnici, pripomínajúcej katakomby, kde celé roky vincúrovali družstevníci, či pod štýlovo zrekonštruovaným meštianskym zeleným domom sa plnili poháre desiatkami najkvalitnejších vín z produkcie ôsmich vinárov.
„Nechali sme sa zlákať úžasným nápadom a do Vrbového sme prišli z Piešťan rovno z remeselných trhov a Noci múzeí. Práve ochutnávame biele suché víno. Pije sa ľahučko a pán vinár nešetrí, takže ako vidíte, ľudia stále stoja v radoch,“ povedala nám partia Piešťancov. No nielen tu, pod zeleným domom, ale aj v mestských pivniciach bol riadny nával.
Po vysokánskych schodoch Pivnice u Mórica bola nonstop premávka ako na václaváku. Vo vkusne vyzdobenej pivnici vítal pod schodami návštevníkov tohto podujatia harmonikár Tomáš Marták. Išiel si hrdlo vyspievať. Pri stolíkoch s vínnymi mokmi ponúkali producenti vína to najlepšie, čo v ich sudoch dozrelo do neodolateľnej farby, vône i chuti. „Ochutnajte naše Prosecco, je vynikajúce,“ ponúkali nám hostitelia.
Prevažne mladí ľudia, ale i rodiny a veľké či menšie partie postávali v pivniciach alebo uprednostnili posedenie na nádvorí pred vchodom do podzemia. Každý mal možnosť zakúpiť si za symbolickú sumu žetóny, ktoré potom podľa hodnoty daného vína odovzdal vinárovi. Odmenou mu bol lahodný nápoj, čo rozžiaril oči aj dušu.
Podobná atmosféra vládla v ďalšej pasáži – v mestskej pivnici. Tam o dušu vyhrávala ľudová muzika. Viedol ju Andrej Miškerník. I v tejto pivnici, ktorá bola členitá a „voňala“ v nej vinárska história, ponúkali svoje najvydarenejšie vína, ktoré bodovali aj na súťažiach, skúsení vinári. Ochutnávali tu značkové vína a počúvali i sprievodné slová k jednotlivým značkám. Spievalo, pilo, konzumovalo sa dosýta, lebo stánok tu mali aj mäsiari. Ľudia sa zdravili, mávali si, vymenili zopár komplimentov či žartíkov a išli ďalej. Ak niekto vyhladol, mohol ochutnať oškvarkový pagáč, vynikajúcu domácu nátierku na čerstvom chlebe, jedlá z mäsa, koláče alebo pochutiny. A ak by ste chceli uvidieť organizátora podujatia Reného Justa s pohárom vína, mali by ste smolu, ten behal s náručami plnými voňavých chlebov, zásoboval všetky pivničky.
Všimli sme si, že v sobotu podvečer sa niektorí ľudia rovno zo svätej omše pobrali do pivničiek, aby Pánu Bohu poďakovali za dar štedrej prírody. Vrbovské pivničky spôsobili, že napätie z celého týždňa sa uvoľnilo, dvojice sa k sebe túlili, chlapi ženám dvorili a mládenci stískali svoje lásky. Víno teda správne zafungovalo na zmysly, podporilo lásku a možno aj s ňou spojené neskoršie aktivity.
Viera Dusíková
