Biele podkolienky

  • História
  • 5. mája 2019, 14:00

Ako lepšie sa môžeme zoznámiť s históriou či pripomenúť si ju než prostredníctvom spomienok ľudí, ktorí ju zažili na vlastnej koži? V tomto príbehu si piešťanská výtvarníčka a galeristka Nadežda Mikolášiková zaspomínala na Veľkú noc.

Biele podkolienky predznamenávali príchod jari. (Autor: Nadežda Mikolášiková)

Keď som bola prváčka a ďalšie moje rané roky som na Veľkú noc, či bola zima, či teplo, dostala biele podkolienky. Bolo to obdobie príchodu jari. Malo to výhody. Ako školáčke sa mi zdalo, že už skoro budú letné prázdniny. Na doline, na Námestí 1. mája, sme v tomto čase začali hrať guľky.

Mamina začala hľadať recepty na pečenie. Vypekala, chudera, najmä v noci. Inokedy nemala čas. Voľakedy neexistovali polotovary. Každá rodina mala osvedčené recepty. Zháňali sa orechy, vlašské, sem-tam lieskové. V obchode s potravinami sa stálo v rade na múku. Niekedy sme rôzne pochutiny dostali v balíku od babičky Schneiderovej z Mladej Boleslavy.

Agneška, to bola pani, čo vedľa Ryby predávala cukrovinky. Bolo to v tom dome, ktorý s veľkou trpezlivosťou opravila rodina pána Kopányho. Vždy som si myslela, že to boli dva domy. V jednom kedysi bol Čedok, predtým banka. Vedľa smerom k VÚB bol zelovoc, Ryba, Agneška, potraviny. Hore bývala veľká rodina Kováčovcov, hudobníkov. Marta, ich dcéra, chodila so mnou do školy.

Biele podkolienky sa po protekcii kupovali u Cápku, čiže v Bezovci na dnešnej Winterovej ulici. Odev, čiže šaty, spichla teta Lenka Vondrová.

Jaburiatka sa išli nalámať do vrbiny. Mašle na vyfúknuté vajíčka sa odkladali. Raz z toho bola dekorácia na Vianoce, v období Veľkej noci zase na mašličkách viseli vyfúknuté vajíčka. Maľovali sme ich v škole alebo po večeroch doma.

Zabudla som, že mamina kupovala jahňa alebo protekčne teľacinu. Údené mäso sa kupovalo u Rojku, otca môjho rovesníka Milana. U Maráčka na Dubovom neskôr. Predstavte si, že šľahačka sa zbierala z povrchu kvalitného kravského mlieka. To sa robilo niekoľko dní pred akciou. Chladilo sa u nás v pivnici alebo v starej chladničke, do ktorej sa dával ľad od Antala zo Sasinkovej ulice.

V deň šibačky sme prikryli náš guľatý stôl guľatou dekou, ktorú vyšívala babička Abeléch. Nechýbala točitá sklená tácňa. Do striebornej misy na nohe sa uložili maľované vajíčka. Nesmel chýbať môj „vzácny“ plyšový zajačik. Toho som dostala ako ročná od otca a používame ho do dnešných dní. Do vajíčkovej bonboniéry sa uložili čokoládové dobroty.

Mamina mi uplietla vrkoče s červenými mašľami, odela som si nové šaty a hlavne biele podkolienky. S papierom v ruke, štatistika šibačov, som plná očakávania čakala na šibačov. Skoro vždy pršalo. Fialky vyzbierané vo veľkom parku aspoň dlhšie vydržali. Po Veľkej noci som sa už tešila na veľké prázdniny.

Nadežda Mikolášiková

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je sobota 20. júla. Meniny má Iľja, Eliáš.
  • 20.07.2019, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany! / Spravodajstvo
Dnes je štvrtok 18. júla. Meniny má Kamila.
  • 18.07.2019, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany! / Spravodajstvo
Dnes je piatok 19. júla. Meniny má Dušana.
  • 19.07.2019, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany! / Spravodajstvo
sobota, 20. júl 2019
Meniny má Eliáš, Iľja, zajtra Daniel