Život jedného z najvýznamnejších Slovákov sa skončil tragicky

  • História
  • 4. mája 2019, 08:00

Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v neďalekej obci Košariská v rodine evanjelického farára. Vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prahe, začínal na Vysokom učení technickom, no po dvoch rokoch prešiel k astronómii.

Jeho najbližšia rodina. reprofoto: (vd)

Patril medzi hlavných predstaviteľov spolku Detvan, kde presadzoval zblíženie Čechov a Slovákov. Po ukončení štúdia odišiel v roku 1904 do Paríža. Tu začal pracovať ako astronóm v observatóriu v Meudone pri Paríži. Okrem toho realizoval aj pozorovania na vrchole Mont Blanc, v Španielsku, Turkestane, Alžírsku, Brazílii či ostrovoch Tahiti a Vavau v Polynézii.

V roku 1912 Štefánik získal francúzske občianstvo a začal pracovať v Národnej hvezdárni v Paríži. Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa dobrovoľne prihlásil do armády – k letectvu. Ako pozorovateľ pôsobil na západnom a balkánskom fronte.

Presadil zavedenie stálej meteorologickej služby v armáde, čím si získal uznanie. Ako jeden z prvých predstaviteľov česko-slovenského odboja si uvedomil, že vojenský konflikt veľmocí výrazne zmení mocenské pomery v Európe a môže byť príležitosťou na oslobodenie utláčaných národov rakúsko-uhorskej monarchie.

V Brazílii sledoval M. R. Štefánik zatmenie slnka spolu so svojimi hosťami. reprofoto: (vd)

V Paríži založil vo februári 1916 spolu s T. G. Masarykom a E. Benešom Československú národnú radu, ktorá bola najvyšším orgánom československého zahraničného odboja. Štefánik bol jej podpredsedom a zároveň jediným zástupcom Slovákov.

Ako rozhľadený politik a zároveň vojak si uvedomil, že v čase vojny sa o politickom usporiadaní rozhoduje nielen za diplomatickým stolom, ale najmä na bojiskách. Zo zajatcov a dobrovoľníkov začal organizovať československé vojsko – légie.

Stal sa ich zakladateľom, organizátorom a de facto hlavným veliteľom. Povýšili ho až na francúzskeho brigádneho generála (júl 1918) a získal veliteľský kríž Radu Čestnej légie. Česko-slovenské oddiely legionárov (viac ako 90-tisíc mužov) vznikali v Rusku, Taliansku, vo Francúzsku, taktiež sa do légií hlásili aj dobrovoľníci z radov krajanov v USA.

Štefánik v Paríži, 1905. reprofoto: (vd)

Legionári ukázali predstaviteľom mocností Dohody, že Česi a Slováci sú ochotní aktívne bojovať za svoj vlastný štát. Práve vďaka Štefánikovej neúnavnej aktivite vznikla v politických kuloároch dikcia: „Čo Masaryk myslí, Beneš povie a Štefánik vykoná.“

Záverečná epizóda života M. R. Štefánika bola tragická. Po poslednej vojensko-diplomatickej misii v Taliansku na jar 1919 sa rozhodol vrátiť do oslobodenej vlasti, kde bolo treba konsolidovať povojnové pomery. Bola to jeho prvá cesta na oslobodené Slovensko.

Z talianskeho letiska Campo Formido odletel ráno 4. mája 1919 na talianskom trojmotorovom bombardéri Caproni Ca.33. Sprievod mu robila skúsená trojčlenná talianska posádka. Počas pristávacieho manévru pri Vajnoroch sa však lietadlo strmhlav z výšky vyše 100 metrov zrútilo blízko Ivanky pri Dunaji. Na mieste zahynula celá posádka.

V Brazílii sledoval M. R. Štefánik zatmenie slnka spolu so svojimi hosťami. reprofoto: (vd)

Často spomínané príčiny havárie

Príčiny havárie neboli dodnes presne objasnené, respektíve stále ostal priestor na rôzne špekulácie. Existuje množstvo „zaručene správnych“ verzií príčin Štefánikovej smrti. Väčšinou ide o špekulácie – tu je stručný prehľad tých najznámejších:

Technická chyba – roztrhnutie antény telegrafného prístroja a jej namotanie na výškové kormidlo. Daná chyba sa u lietadiel spomínaného typu vyskytovala. O problémoch s anténou svedčí i poznámka v zápisníku letu, kde sa spomína problém s anténou a možnosť predčasného pristátia vo Viedni. Dráha pádu lietadla tiež svedčí o problémoch s výškovým kormidlom. Bola to jedna z verzií príčin nehody, ku ktorej dospela oficiálna vyšetrovacia komisia kpt. Zapelloniho.

Štefánikova nevoľnosť – podľa výsledkov pitvy a opisu zranení sa Štefánik nachádzal na mieste jedného z dvoch pilotov (pri štarte bol na mieste pozorovateľa, t.j. za letu sa vymenili). Omdletím mohol padnúť na riadiacu páku a stlačiť ju prudko nadol. Nebolo by to pravdepodobné, ak by bol pripútaný, čo asi pri pristávaní aj bol. Bola to ďalšia verzia možných príčin nehody, ku ktorej dospela vyšetrovacia komisia.

Štefánikova pilotná chyba – chcel sám pristáť vo vlasti, aby urobil dojem. Nezvládol však pristávací manéver na veľkom lietadle, keďže na spomínanom type nemal veľa nalietané. Lietadlo má však pre možné problémy dvoch pilotov.

Nehoda zapríčinená zlým počasím – pri pristávaní fúkal vietor, no nie taký silný, aby spôsobil nehodu pomerne veľkého trojmotorového lietadla. Mohlo ísť o náhly prudký poryv vetra, keďže lietadlo malo už nízku pristávaciu rýchlosť.

Neznalosť letiska – nik z posádky vo Vajnoroch ešte nepristával. Generál Štefánik však okolie Bratislavy poznal a pristávacia plocha bola pred príletom štandardne označená. Lietadlo pomerne dlho krúžilo v okolí Bratislavy, ako keby pilot hľadal vhodné miesto na pristátie.

Miesto havárie lietadla, v ktorom letel generál Štefánik, v Ivanke pri Dunaji. reprofoto: (vd)

Ľudský faktor – neskúsenosť, respektíve chyba posádky. Posádka však mala bohaté letecké skúsenosti.

Samovražda – Štefánik bol nespokojný s politickým vývojom a intrigami voči nemu a chcel to dať takýmto spôsobom najavo. Je to však nepravdepodobné, keďže už mal dohodnutú svadbu so snúbenicou G. Benzoni.

Náhodné zostrelenie – talianske lietadlo malo farebne veľmi podobné výsostné označenie ako lietadlá maďarské. Avšak v tej dobe už niekoľko mesiacov existovala boľševická Maďarská republika rád, jej lietadlá boli označené červenou hviezdou. Niekoľko dní pred očakávaným príletom bol vydaný zákaz streľby na všetky lietadlá.

Úmyselné zostrelenie na pokyn čechoslovakistických (resp. českých) politických činiteľov – keďže v Štefánikovi videli prekážku ich centralistickej politiky.

Atentát (zostrelenie) zorganizovaný E. Benešom – Beneš a Štefánik mali nezhody. Beneš mohol mať (oprávnene) obavy z veľkého vplyvu (Slováka) Štefánika na politický vývoj v štáte. Na rozdiel od Beneša bol Štefánik medzinárodne známy, obľúbený a mal veľký vplyv na armádu. Údajní svedkovia streľby museli vraj na nátlak štátnych orgánov svoje výpovede odvolať. Túto verziu nehody presadzovali najmä protičechoslovakistické a autonomistické politické kruhy na Slovensku.

Atentát – zostrelenie zo strany Francúzov, že nedostatočne presadzoval ich vplyv v novom štáte proti Talianom, a naopak, atentát zo strany Talianov, že zradil ich záujmy v prospech Francúzov.

Andrej Bolerázsky, historik, Balneologické múzeum

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je streda 27. marca. Tento deň je Svetovým dňom divadla. Meniny má Alena.
  • 27.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je piatok 28. marca. Tento deň je Dňom učiteľov. Meniny má Soňa.
  • 29.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
piatok, 29. marca 2024
Meniny má Miroslav, zajtra Vieroslava