Za noc boja proti mrazu zaplatia ovocinári vo Veselom aj stotisíc eur

  • Kultúra a spoločnosť / Príroda
  • 24. apríla 2019, 12:00

Niektoré ovocné stromy boli minulý týždeň v plnom kvete, iné ešte len začínali kvitnúť. Je to obdobie, keď ovocinári ostro sledujú predpovede počasia, a tí, ktorí ovocie produkujú vo veľkých množstvách, nenechávajú nič na náhodu. Neskoré jarné mrazy zaútočili i na sady vo Veselom a v Borovciach. Prišli dvakrát.

Nad zakvitnutými sadmi sa vznášal vrtuľník, stláčal teplý vzduch dolu. (Autor: vd)

Dve noci boli pracovníci Plantexu Veselé na nohách a v plnej pohotovosti. V utorok a v stredu v noci sady pripomínali hororové filmy. Medzi riadkami plápolali stovky parafínových kahancov, nad zakvitnutými ovocnými stromami sa vznášal čierny dym a do nosa udieral zápach zo spáleného parafínu. Vo vzduchu krúžil vrtuľník, z kropiacich systémov striekala voda na stromy, inde sa vznášala hmla ako v Londýne. Jahody boli skryté pod špeciálnymi bielymi ochrannými plachtami, tie boli ohrozené najviac. Prečo? „Pri zemi sme v utorok v noci namerali teplotu mínus 5,2 stupňa Celzia,“ skonštatoval Marián Varga zo spoločnosti Plantex.

„Posledné roky musíme bojovať s neskorými jarnými mrazmi. Ide to veľmi silne do nákladov. Bez opatrení proti mrazu by sme asi nevedeli prežiť. Protimrazovú ochranu realizujeme z dvoch dôvodov. Prvým je fakt, aby sme vôbec nejakú úrodu mali, a druhým dôvodom je kvalita ovocia. Ak by sme s protimrazovou ochranou začali neskôr, klesla by nám kvalita ovocia. Jabĺčko, ktoré je vizuálne poškodené, stráca u producenta na cene. Z päťdesiat centov klesá na hodnotu desať centov. A to je tragédia,“ uviedol konateľ spoločnosti.

Horiace parafínové kahance ako jedno z protimrazových opatrení.

Celkové náklady na jednu noc, počas ktorej vo Veselom aj v Borovciach realizovali protimrazové opatrenia, sa pohybujú vo výške od päťdesiattisíc do stotisíc eur. Záleží to na tom, či ovocinári majú k dispozícii helikoptéru. Prečo ju potrebujú? A načo sú im aj iné opatrenia proti mrazu? „Helikoptéra stláča teplejší vzduch dolu, čím sa otepľuje mrazivý prízemný vzduch. Parafínové kahance, parafínové sviece, peletové krabice – to je ďalší spôsob ochrany. Sú zdrojom tepla v sade. Ale najúčinnejšia je protimrazová závlaha a účinný je i vyvíjač hmly či rôzne rosiče. Málokoho by napadlo, že aj najjednoduchšie vykosenie trávnika má svoj význam proti mrazu,“ zdôraznil M. Varga.

A ako funguje zavlažovanie zvrchu proti mrazu? „Dokedy kvapká voda, odovzdáva svoju teplotu do okolia. Voda má okolo desať stupňov. A keď príde mráz, niekedy sa stane, že kvet ostane úplne v ľade. Zmrzol by. Môže byť mínus desať, ale dokedy dodávate vodu, je tam nula. Keď prestanete dodávať, je zle. Závlaha sa môže zastaviť nadránom, keď vychádza slnko, stúpa teplota a okolitý vzduch je v kladnej hodnote.“

V utorok 16. apríla ukázal teplomer na zemi v jahodovisku mínus 5,2 stupňa. Rozdiel medzi dvomi metrami nad zemou je niekedy aj tri-štyri stupne, preto sa mnohým ľuďom javí, že mráz nie je až taký silný. Ale dolu, pri zemi, je nemilosrdný, spáli všetky kvety.

Pohľad na zamrznutú zeleň okolo cesty v utorok 16. apríla. Pri zemi bolo mínus päť stupňov Celzia.

Aj preto v Plantexe rozostavili po celých sadoch množstvá parafínových kahancov. Minulý rok ich vraj doviezli plné tri kamióny a ku koncu už nemali čo páliť, mrazy stále útočili. „Čo sa týka parafínových kahancov, dáva sa ich až päťsto kusov na hektár,“ dodal M. Varga. Dozvedeli sme sa, že jediný kahanec vyjde asi na desať eur.

Po sadoch nás sprevádzal skúsený ovocinár Peter Kováč. Upozornil nás na mobilnú aplikáciu, pomocou ktorej vidia všetci zainteresovaní pracovníci, čo sa v sade deje. Monitoring prebieha celú noc a na základe výsledkov sa vyhodnocuje, kedy sa začnú zapaľovať kahance a či sa vôbec budú zažínať. A tiež aké ďalšie opatrenia a kde vykonáme.

Celý ovocný sad bol minulý utorok a v stredu v noci ohrievaný proti mrazu.

Náklady na protimrazovú ochranu sú obrovské, ale stoja zato. A tiež práca, ktorú tu musia v tejto súvislosti vykonať. „Ochraňujeme celú úrodu jabloní, broskýň, sliviek, celý sad. Skôr sa zameriavame na to, čo je viac rozkvitnuté, tak tam zapaľujeme kahance skôr,“ uviedol P. Kováč.

V súčasnosti vo Výskumnom ústave rastlinnej výroby v Piešťanoch skúmajú účinnosť nových polymérov. Keď sa nimi ošetrí rastlina, nadobudne vyššiu účinnosť proti mrazu. Výskumníci stále hľadajú nové protimrazové prostriedky na ochranu rastlín. A ovocinári im držia palce.

Viera Dusíková

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je utorok 23. júla. V roku 1924 sa narodil Anton Pastírik, dlhoročný riaditeľ piešťanského mestského kultúrneho strediska, ktorý sa…
  • 23.07.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je pondelok 22. júla. Tento deň je Dňom rodičov. Meniny má Magdaléna.
  • 22.07.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je nedeľa 21. júla. V tento deň sa v roku 1880 v obci Košariská narodil generál Milan Rastislav Štefánik.…
  • 21.07.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
streda, 24. júla 2024
Meniny má Oľga, zajtra Vladimír