Život ženy je pestrý
V škôlke sa jej páčia bábiky aj chlapci. Ten jeden – ktorý sa snaží byť čo najbližšie na koberčeku, čo ju ťahá za vrkoče, na toho nikdy nezabudne. Keď je malou žiačkou, situácia sa opakuje. Pri jej lavici sa zvádzajú o jej domácu úlohu a hlavne pozornosť boje. Denis, Maťo aj Samo sú síce blbí, no večer, keď malá slečna zaspáva, uvedomuje si, že bez nich by v škole bola nudááá.
Príde čas, keď sa školské lásky prehupnú do vážnejšej až ohrozujúcej podoby. Schôdzky v parčíku aj s rotujúcou fľašou v partii, odmietanie aj zbližovanie, chuť prvej cigarety, návrhy na rýchly sex či mäkkú drogu, čo sa časom pritvrdí… To všetko je obdobie, ktoré musia pubertiačky i dospievajúce slečny ustáť. Radšej pri športe či s kamoškami v kine a na kofole.
Protestujú proti výchove svojich rodičov aj učiteľov. Odmietajú zákazy, príkazy. Kto sa má v tom vyznať? Učiť sa? Koho by to bavilo? Veď všetci sú večer vonku. Ruky mobil zásadne nepúšťajú. A všetko je také jasné, pritom strááášne zamotané. Ach, akí sú tí naši staromódni! Prečo ma stále kontrolujú a všetko mi zakazujú? Ja sa chcem baviť. To ma baví. Denis, Maťo a Samo sú síce strelení, ale Denisove bozky mi chutia. A mesiačiky? Prečo ich nemajú aj chalani? Pýtajú sa slečny, keď sa zvíjajú doma v kŕčoch. Vtedy je dobrý mamin čaj i pilulka od bolesti, jej láskavé pohladenie. A naviac bonus – otec sa nehanbí ísť do drogérie, ak niečo potrebné chýba.
Na vysokej či v práci sú už mladé ženy rozumnejšie. Vedia presnejšie, čo chcú. Je to však asi najnáročnejší ženský čas. Premýšľajú, ako a s kým žiť. A prečo práve Denis, a nie Maťo alebo Samo? Veď aj s Maťom je suprovo. A o Samovi sa vie, že sa dokáže postarať, vybaviť, má prachy a miluje ma.
Až príde voľba a žena sa rozhodne. Žiť bude zatiaľ bez svadby s Tomášom. Ich láska i vzťah sú jednoducho to, čo vždy chcela. A po čom bytostne túžila. Ale. Po čase to nejak začne škrípať. Z udobrovaní vzíde bruško. Byť mamou dievčatka je náročné a zároveň úžasné. No zrazu mladá mamička zistí, že pôrod bola tá ľahšia časť, na materstvo epidurálka nefunguje. Zákazy, príkazy, ponaučenia. Mladá mamička si spomenie na rodičov. Ach, aké to mali so mnou ťažké! Až vtedy ich pochopí.
Život plynie, dieťa rastie, s Tomášom sa rozišli, ale platí. Prišiel Roman. Zaľúbila sa do neho na prvý pohľad. Obľúbil si aj dcérku, tomu povedala „áno“. Ďalšie dieťa na ceste – kupuje modré dupačky. Po čase zistí, že Roman má radšej syna ako dcérku. Hádky, udobrovania. Deti rastú a mladá žena už nie je mladá. Všetko sa napokon urovná. Za cenu ústupkov, sĺz, potlačených prianí i emócií, ale aj občasných milovaní a dovoleniek či výletov a hlavne častejších návštev rodičov. Tam chodí rovno z práce, aby všetko stíhala. Má frmoly. Ani na kávičky s kamarátkami nechodí. A ak, tak iba raz do týždňa. Narýchlo.
Mama, otec akosi prirýchlo zostarli a oslabli, potrebujú pomoc. Vracia svoj tretí groš. Deti majú svoje rodiny. Roman záujmy, no snaží sa nejako zladiť, aby si čo to pekné ešte užili. Rodičia zomreli. Ostal iba Roman. Dcéra pred sviatkami poumýva okná. Syn pomôže s maľovkou. Koľko to ešte bude tak? Nie dlho. Rana z jasného neba. Roman spadol a bolo po ňom. Každý deň chodí na jeho hrob s kahančekom. Je na dôchodku. Zväčša je sama. Už má času na rozdávanie. Ešteže má vnúčatá. To sú jej životabudiče. A kamarátky, kávičky a mobil v ruke. Len je častejšie akosi ticho a málo zvoní. Nepočuť ho. Tak volá ona. Koruna jej z hlavy nespadne. A príde čas, ked sa všetko jej bytie vojde do jedinej izby. A ona premýšľa, či žila dobre…
Viera Dusíková
