Vedecká kaviareň – už naše babky vedeli, ako má vyzerať vidiek

  • Piešťany / Spravodajstvo
  • 21. apríla 2019, 10:00

Posledná Vedecká kaviareň v Piešťanoch sa niesla nielen v znamení prezentácie o význame starých a historických odrôd ovocných drevín. Vedecký pracovník Génovej banky SR Martin Gálik si pre svojich hostí, kolegov či piešťanských záhradníkov pripravil i obľúbenú tému – agrolesnícke systémy.

Vedecký pracovník Génovej banky SR Martin Gálik si pre svojich hostí pripravil prezentáciu, pri ktorej inšpiroval k zamysleniu. (Autor: vd)

„Zdvihnite ruku, kto o tomto pojme vie niečo viac,“ oslovil Martin Gálik publikum v klubovni kaviarne La Musica. Ani kolegovia-vedci z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra – Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch ruku nezdvihli, a tak im prednášateľ vo štvrtok 11. apríla priblížil, v čom spočíva podstata uvedenej problematiky. „Pri agrolesníckych systémoch sa súbežne pestujú dreviny a poľné plodiny alebo dreviny a chovajú sa zvieratá,“ zdôraznil Gálik.

Pri prezentácii si pomohol obrázkami z minulosti, keď sa polia na Slovensku líšili nielen farbou z vtáčej perspektívy, ale najmä ich charakterom. Neboli obsiate monokultúrami – tak ako dnes, keď sa pozriete na lány a všade na vás žiari prenikavá žltá farba repky olejnej. Bolo možné porovnať historickú a súčasnú mapu z okolia Radošiny, keď ešte nedošlo ku kolektivizácii a naši starí rodičia mali medzi poľami medze, rástli tam stromy, boli tam remízy s drobnou zverou i vtáctvom. Voda z polí neodtekala ako pri súčasných prívalových dažďoch, ale držala sa v zemi a vyživovala rastliny aj zvieratá a vtáctvo.

Pohľad na polia v okolí Radošiny z roku 1950. mapy.tuzvo.sk

Ako je možné, že pojem agrolesníctvo bez toho, že by ho naši starí rodičia poznali, už vtedy praktizovali? Žeby im na to stačil obyčajný sedliacky rozum? Kde sa podel?

Ako M. Gálik prezentoval, prínos agrolesníckych systémov je ďalekosiahly. Je možné získať až 40-percentný nárast produkcie, dosahuje sa však kombinovaná produkcia (napríklad obilniny, drevo, ovocie zo stromov či iné produkty), nastáva teda diverzifikácia podnikania, tiež zachovanie biodiverzity. A tým, že polia pretínajú aleje stromov či kríkov, dochádza vďaka ich koreňovým systémom k spevneniu pôdy i zadržiavaniu vody – aj tej v hĺbkach. Stromy a kríky sú účinnými protieróznymi faktormi, pričom vďaka agrolesníctvu dochádza k viazaniu uhlíka v pôde, zadržiavaniu už spomenutej vody, a tým i boja proti hroziacemu suchu a prudkým klimatickým zmenám. Vďaka agrolesníctvu pôda dokáže lepšie hospodáriť so svojimi živinami (lístie padá a prihnojuje pôdu), stromy či kríky tvoria spolu s osiatymi lánmi napríklad pšenice či repky významný krajinársky prvok.

Tá istá mapa monokultúr súčasnosti. mapy.tuzvo.sk

No a čo je nezanedbateľné, ako si voľakedy obyvatelia dedín nemuseli sadať do áut či autobusov, ktoré ich odvážali za prácou do vzdialenejších či bližších miest a regiónov, tak aj pri rozvinutých agrolesníckych systémoch by mohli získať pestrejšie zamestnanie na vidieku a ostať doma, čím by získali čas nielen pre seba, ale aj viac času pre svoje deti a rodinu. A pritom by zarobili prostriedky na slušné živobytie. Je to vedecké či iba logicky sedliacke? Toto všetko tu už bolo, len doba sa zmenila. A objavujeme už objavené.

Viera Dusíková

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je štvrtok 18. júla. Meniny má Kamila.
  • 18.07.2019, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany! / Spravodajstvo
Dnes je piatok 19. júla. Meniny má Dušana.
  • 19.07.2019, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany! / Spravodajstvo
Dnes je sobota 20. júla. Meniny má Iľja, Eliáš.
  • 20.07.2019, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany! / Spravodajstvo
sobota, 20. júl 2019
Meniny má Eliáš, Iľja, zajtra Daniel