Vtáky sa živia škodcami, šíria semená rastlín a čistia prírodu

  • Kultúra a spoločnosť / Príroda
  • 15. apríla 2019, 08:00

Tak ako iné voľne žijúce živočíchy, aj vtáctvo sa musí prispôsobiť výrazným zmenám prostredia v dôsledku ľudských aktivít. Niektoré druhy to zvládajú lepšie, iné sa dostali dokonca na hranicu vyhynutia, prípadne z našej krajiny úplne vymizli.

Sokol červenonohý pomáha poľnohospodárom zbavovať polia škodcov. © dravce.sk

Vtáky majú pritom v prírode nezastupiteľnú a významnú funkciu, o ktorej možno mnohí ľudia nevedia. Živia sa škodcami poľnohospodárskych plodín a lesných porastov, dotieravým hmyzom, šíria semená stromov a rastlín.

Jediným druhom, u ktorého je známa súvislosť so šírením borovice limby, je orešnica perlavá. Tráviacim traktom musia prejsť aj plody hlohu, aby sa týmto spôsobom očistilo semienko. Šírenie hlohu zabezpečujú napríklad penice, drozdy čvikotavé či červenkasté, zelienky. Viaceré druhy vtákov si s radosťou pochutnávajú na komároch, čím robia ľuďom naozaj veľkú službu.

Napríklad jeden pár dážďovníka prinesie v období kŕmenia mláďatám až 20-tisíc komárov denne! „V zásade všetky hmyzožravé druhy vtákov skonzumujú denne asi toľko, čo sami vážia – lastovička 18 g, belorítka 14 g, muchárik 13 g, trsteniariky 12 g, penice (máme päť druhov) 12-19 g. V čase hniezdenia sú objemy uloveného hmyzu vyššie,” informuje Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.

Počas kŕmenia mláďat (máj/jún-júl) jeden dospelý bocian chytí každý deň asi 40 hrabošov. Bocianí pár tak zachráni počas svojho hniezdenia približne 4800 kilogramov obilia, v čase príprav celej rodiny bocianov na odlet do Afriky to môže byť až jedna tona.

Potravou kuvička vrabčieho sú drobné zemné hlodavce.

Známy podkôrny hmyz lykožrút smrekový je pochúťkou pre ďubníka trojprstého, ktorý si pri získavaní potravy a hniezdení „vyďube“ do stromu dutiny. Tie potom využije na hniezdenie hoc naša najmenšia sova, kuvičok vrabčí, ktorého potravou sú drobné zemné hlodavce ako ryšavky či hrdziaky. „Takúto úlohu plnia všetky naše ďatle – vytvárajú v stromoch domovy pre sýkorky, brhlíky, mucháriky, krutihlavy, škorce,” dopĺňa Slobodník.

Dravce ulovia často choré či slabé jedince, mnohé druhy sa živia uhynutými živočíchmi, tým krajinu čistia. Viaceré vtáky sa živia škodcami poľnohospodárskych plodín (rôzne štádiá hmyzu a hlodavce). Dôležitými pomocníkmi sú sovy. Napríklad myšiarka ušatá má počas roka spotrebu priemerne dva hraboše denne. Jeden hraboš je schopný zlikvidovať až dva kilogramy obilia, jediná sova tak môže zachrániť až 1,5 tony obilia ročne. Hrabošmi sa živia tiež sokol myšiar či sokol kobcovitý (červenonohý).

Na podporu výskytu dravého vtáctva realizujeme v spolupráci s viacerými družstvami a najnovšie tiež so Západoslovenskou distribučnou, a. s., inštaláciu búdok, pretože sokoly ani sovy si nestavajú vlastné hniezda. Takto, ale i inštaláciou takzvaných barličiek na dosadnutie vtáctva, podporíme biologickú ochranu polí ako omnoho šetrnejší spôsob v porovnaní s chémiou.

Jozef Vojčiniak, zdroj: Ochrana dravcov na Slovensku

Najnovšie správy

V utorok 25. júna bude na Námestí slobody od Slovenskej sporiteľne po pešiu zónu na Winterovej vykonaný postrek líp proti…
  • 24.06.2019, 14:00
  • Piešťany / Spravodajstvo
Denne po nej prejdú tisíce áut, je však v katastrofálnom stave. Z Piešťan do Topoľčian vedie veľmi frekventovaná cesta, ktorou…
  • 24.06.2019, 19:52
  • Spravodajstvo / Región
Dnes je utorok 25. júna. Meniny má Olívia, Tadeáš.
  • 25.06.2019, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany! / Spravodajstvo
utorok, 25. jún 2019
Meniny má Tadeáš, Olívia, zajtra Adriána