Viete, kde bol piešťanský Jeruzalem?
Ako lepšie sa môžeme zoznámiť s históriou či pripomenúť si ju než prostredníctvom spomienok ľudí, ktorí ju zažili na vlastnej koži? V tomto príbehu si piešťanská výtvarníčka a galeristka Nadežda Mikolášiková zaspomínala na podobu Radlinského ulice.
V mladosti našej babičky Ábelovej sa Radlinského ulica volala Jeruzalem.
V mojich školských rokoch na našej ulici, na rohu s Teplickou, bolo pekárstvo Horil. Odsťahovali sa a asi aj nehnuteľnosť predali. Teraz je tam ordinácia veterinára.
Pred časom v čakárni u zubára sestrička oslovila jedného z pacientov „pán Horil“. Moja zvedavosť bola veľká a spýtala som sa ho, či o tej pekárni vie. Odpovedal mi, že patrila jeho dedovi. Všimla som si jeho výrazný profil a ozaj podobu s pánom Horilom, pekárom. Je zaujímavé, že som zacítila vôňu a hlavne chrumkavosť ranných perfektných rožkov.
Ďalej od nášho domu bol pneuservis Ferkodič. Ten prežil všetky zmeny režimu a je tam do dnešných dní.
Na rohu s Bernolákovou ulicou bola mliekareň Spál. Mlieko predávali na litre priamo z veľkých, neviem koľkolitrových „konví“. Naberali ho guľatou odmerkou s dlhou rúčkou. Zákazníci si nosili svoje nádoby, do ktorých mlieko prelievali.
Naša ulica nebola veľmi dlhá, ale boli na nej dve mliekarne. Na rohu Štúrovej v dnešnom dome notára bola Besedova mliekareň. Potom za socializmu tam trónila pani Vlnková.
Cez cestu bol obchod s elektromateriálom Furda. Dnes je obchod zamurovaný.
Krčma Čertík stála vedľa Mišuru, roľníka. Neskôr tu bola výstavná miestnosť Balneologického múzea. V reštitúcii dom vrátili pôvodným majiteľom.
Dá sa povedať, že po pár domoch sa Radlinského ulica napája na Štefánikovu.
To všetko bolo. Dnes sú „maxi obchodné strediská“. Namiesto bicyklistov nám popod okná prejdú stovky áut obomi smermi. Parkujú na chodníkoch, nedodržujú parkovacie vzdialenosti od križovatiek. Tiež stoja po oboch stranách vozovky v smere i v protismere. Všetko jedno. Pred rokmi, keď som mala poznávaciu značku Bratislavy a stála som asi osem metrov od odbočky, hneď o pár dní ma čakala obálka z polície s pokutou. Existovala vtedy iba jedna polícia a mala „kapacitu“ ma pristihnúť. Dnes máme aj mestskú políciu a nič sa nedeje.
Je to benevolencia v práci či málo parkovacích miest? Alebo sa máme tak dobre, že v mnohých rodinách majú niekoľko áut? Škoda, že to naše mesto nie je nafukovacie.
Nadežda Mikolášiková
